Atterburyho sprisahanie

Tzv. Atterburyho sprisahanie bolo najvýznamnejším pokusom o znovunastolenie dynastie Stuartovcov v Británii, ku ktorému došlo medzi dvomi jakobitskými vzburami z rokov 1715 a 1745. Toto sprisahanie sa točilo okolo Francisa Atterburyho (1663–1732) biskupa z Rochesteru a jeho cieľom bolo zvrhnutie hannoverského kráľa Juraja I. a jeho výmena za ‘staršieho následníka - Old Pretender’, do úlohy ktorého sa sám štylizoval Jakub III.

Jakobitský konšpirátor Francis Atterbury, biskup z Rochesteru.
 Drevorez, ktorého autorom je George Vertue
 podľa maľby Godfreya Knellera, 1735. Yorke.d.12.

Do komplotu bolo zapojených mnoho rozličných prominentných osobností okrem samotného Atterburyho, vrátane Lorda Northa a Greya, Earla z Orrery a Sira Henryho Goringa. Medzi najaktívnejších jakobitských agentov v spiknutí patrili John Plunket, George Kelly a Christopher Layer.

V priebehu odhalenia sprisahania boli v tomto prípade vynesené na svetlo alebo z nich bolo citované rôzne dokumenty. Pochádzali z osobného archívu Sira Roberta Walpola, vtedajšieho britského predsedu vlády a ako pôvodné dokumenty boli použité parlamentným výborom zostaveným v roku 1723 na vyšetrenie sprisahania.

Kópia listu napísaného šifrou počas
tzv. Atterburyho sprisahania, r. 1722.
MS Ch(H) 69/4/11.

Odhalenie Atterburyho sprisahania malo pre konšpirátorov veľmi rozlične závažné dôsledky. Francis Atterbury bol zbavený svojho biskupského úradu a ďalších benefícií a bol poslaný do trvalého vyhnanstva; slúžil niekoľko rokov ako Jakubov štátny sekretár, ale zomrel ako zatrpknutý muž. John Plunket  strávil zvyšok života ako väzeň v londýnskom Toweri; George Kelly bol predtým než utiekol do Francúzska tam uväznený štrnásť rokov; a Christopher Layer, ktorý odmietol usvedčiť svojich spolupáchateľov, bol obesený, naťahovaný a rozštvrtený v Tyburne dňa 17. mája 1723.

(Pokračovanie...)