katkryptolog

Už je tomu asi päť rokov, čo sa mi dostala do rúk útla knižka českého historika PhDr. Radomíra Malého pod názvom Je dovoleno bránit inkvizici? . Autor v nej popisuje inkvizíciu od jej začiatkov v stredoveku, venuje sa tiež heretickým hnutiam od staroveku až do r. 1834, keď bola zrušená jej španielska obdoba Suprema. Ponechám však tentoraz stranou túto vo všeobecnosti iste zaujímavú problematiku, ktorej sa zhostil na relatívne dobrej úrovni a za čo mu patrí vďaka. Knižiek s podobnou tématikou nie je v českom resp. v slovenskom jazyku mnoho. Avšak pri jej pozornom čítaní som sa priam zarazil, keď som prišiel k časti na str. 92, kde sa autor veľmi apologeticky zanietene vyjadruje k údajným negatívnym výrokom o inkvizícii a jej predstaviteľoch vtedajšieho generálneho magistra rádu dominikánov, P. Timothyho Radcliffa, snažiac sa usvedčiť ho z neznalosti historických reálií, vymenovaním mnohých svätých a blahoslavených členov inkvizičného tribunálu, najmä jeho minulých spolubratov v ráde ako...

Historici štvrtej križiackej výpravy (1202-04) v minulosti hľadali vysvetlenia, prečo sa križiaci rozhodli priplávať do hlavného mesta byzantskej ríše Konštantínopolu, namiesto aby tiahli do Egypta. Niektorí sa domnievali, že križiaci boli oklamaní benátskym dóžom resp. niektorým iným spiklencom, zatiaľčo iní argumentujú s tým, že rozhodnutie ísť a dobyť Konštantínopol bolo takmer náhodné, kde zohrali svoju úlohu nepredpovedateľné okolnosti, ktoré križiacku armádu zviedli na toto riskantné dobrodružstvo. Avšak historik Savvas Neocleous, píše v článku v najnovšom čísle časopisu Journal of Medieval History ,  že ” skutočným dôvodom pre diverznú vojenskú akciu namierenú proti Konštantínopolu v r. 1203, ktorú naplánovali Benátčania a križiaci a ich následný útok na cisárske hlavné mesto v roku 1204, bol to jednoduchší a, v ich mysliach čoraz viac ťaživý záujem: zaplatenie mimoriadne vysokých dlhov .”

Mechanizmus známy pod názvom Antikytéra bol pravdepodobne zhotovený okolo roku 150 p.n.l.. Technológia, pomocou ktorej bol vytvorený, sa často laikmi v oblasti histórie považuje za mimoriadne sofistikovanú - a preto sa im zdá že to bol vrchol grécko-rímskej technológie, i keď rímska ríša trvala až do roku 427 n.l.. Preto je zaujímavou otázka, prečo sa táto technológia ďalej nerozvíjala? Aj keď vynález Antikytéry bol významným počinom, pretože je to jediný mechanizmus tohto typu, ktorý bol nájdený archeológmi, nebol však ojedinelý. Máme niekoľko zmienok v starovekej literatúre o kalendárnych mechanizmoch resp. vynálezoch, ktoré slúžili na výpočet polohy Slnka a planét. Nie je žiadnych pochýb o tom, že tieto stroje boli veľmi zriedkavé, ale tak to bolo preto, že len veľmi málo ľudí prejavovalo záujem o ich vlastnenie alebo na ich výrobu jednoducho nemali peniaze. Jedinými ľuďmi, ktorí mali oboje by mohli byť tí, s vznešeným postavením a s vedeckým záujmom o astronómiu, hoci mechanizmus...

Historický výskum naznačuje, že partnerské zväzky osôb rovnakého pohlavia sa v kresťanských kostoloch uzatvárali už od dôb raného stredoveku. Historici sa domnievajú, že tieto ceremónie mali v sebe mnoho z aktov, ktoré sa vykonávali aj pri heterosexuálnych manželstvách, so zhromaždením celej komunity v kostole, požehnaním páru pred oltárom a vzájomnou výmenou posvätných sľubov. Kňaz oficiálne vystupoval pri podávaní eucharistie a po tomto slávnostnom obrade sa konala pre všetkých zúčastnených hostina. Všetky tieto prvky sú znázornené na dobových vyobrazeniach posvätného zväzku byzantského cisára-bojovníka, Bazila Prvého (r. 867-886) a jeho spoločníka Jána. Kronikár Gerald z Walesu (‘ Geraldus Cambrensis ’) zaznamenal správy o kresťanských homosexuálnych zväzkoch, ktoré sa konali v Írsku na konci 12-teho a na začiatku 13-teho storočia. A prof. John Boswell, starší vedúci katedry histórie na Univerzite Yale, zistil, že tieto obrady sa konali pod kuratelou Úradu pre ho...

Ulrich Molitor, s ekulárny právnik, ktorý pôsobil na biskupskom dvore v Kostnici a neskôr na dvore Sigismunda, grófa z Tyrolska (často označovaného ako “Arcivojvoda Sigismund”)  napísal rané pojednanie o čarodejníctve, ktoré sa považuje za protiváhu spisu   Malleus Maleficarum   (Kladivo na čarodejnice, 1486). Jeho presný názov bol rozličného znenia, najprv  De Laniis et Phitonicis Mulieribus   (Ohľadom čarodejníc a veštíc) a  Tractatus de Pythonicis Mulieribus   (Pojednanie o ženách ktoré predpovedajú budúcnosť), poprvýkrát sa objavilo v roku 1489 a bolo mnohokrát vydávané v latinčine (slovo “ Laniis ” sa zmenilo na “ Lamiis ”) a v nemčine. Hoci Molitor prijímal možnosť, že ktokoľvek kto v skutočnosti vykonal pakt s Diablom a odhodil vieru v Boha si zaslúži smrť za apostázu a idolatriu, rovnako však tvrdil, že schopnosti prisudzované čarodejniciam boli len iluzórne, zdôrazňujúc úlohu Diabla a toho faktu, že jeho moc napokon závisí na Božom dopustení a...

"(...) V dôsledku akútnej potreby pomoci profesionálnych kryptografov v Červenej Armáde zorganizovali boľševici v r.1918 svoju prvú kryptografickú službu z iniciatívy V.L.Lenina a za asistencie a prispenia tzv. 'buržoáznych špecialistov', ktorých lojálnosť k Revolúcii bola dosť pochybná. Dátum 13.november 1918 je oficiálnym termínom zrodu kryptografickej služby Sovietskeho Ruska (neskôr - ZSSR), pod názvom 'šifrová sekcia-oddelenie GŠ Červenej armády'. Podobné oddelenia boli zriadené na veliteľstvách delostrelectva, námorníctva, telekomunikácií, zásobovania, munície apod., a iných odvetví armády... Medzitým v rokoch 1918-20 bolo odhalené, že takmer všetka šifrovaná korešpondencia GŠ ČA a sovietskej vlády bola veľmi ľahko rozlúštená bielogvardejskými ozbrojenými silami, britskými, švédskymi a poľskými kontrarozviednými službami. V r.1921-22 kryptografické oddelenia ČA vypracovali viac než 56 nových šifier a kódov, ktoré nahradili staré a tie, ktoré boli ukradnuté ...

Bula pápeža Inocenta VIII. o čarodejníctve  Summis Desiderantes Affectibus  (Celou dychtivosťou žiadajúci) vydaná dňa 5. decembra 1484, podporila snahy dominikánskeho inkvizítora Henricha Kramera súdne stíhať čarodejnice v Hornom (južnom) Nemecku a prispela k utvoreniu viery v diabolské čarodejníctvo a diabolské spiknutie. Narodený ako Giovanni Battista Cibo v Janove, budúci pápež v mladosti viedol rozmarný a zhýralý život, potom študoval v Padove a Ríme a získal vyššie svätenie. Po vstupe do služieb kardinála Calandriniho, bol v roku 1467 vysvätený za biskupa Savony o päť rokov neskôr toto miesto vymenil za biskupský stolec v Molfette. Dňa 29. augusta 1484, keď bol zvolený za  pápeža sa pokúsil v Christianitas znovunastoliť mier, medzitým však podporoval neplodnú alianciu proti Osmanskej ríši a zápasil s špirálovito sa rozširujúcou zadĺženosťou pápežstva pomocou vynaliezavej snahy vytvárania a následného predávania cirkevných úradov a benefícií...