katkryptolog

V roku 1540 Arnold Albertini  (lat. Arnaldus Albertini), inkvizítor vo Valencii a na Sicílii a neskôr biskup v Patti, napísal knihu pod názvom De Agnoscendis assertionibus catholicis et haereticis , z ktorej dve kapitoly venuje otázke reality letov čarodejníc a potrestaniu kajúcich čarodejníc inkvizičným tribunálom. Predkladá mnoho vyhlásení na dôkaz čarodejníckych zletov, viď: moc diabla na ľudskými bytosťami, túžba istých žien oddávať sa démonom, známe prípady takýchto letov, atď. a končí svoju pasáž tvrdením, že nie je heretické zastávať názor, že ženy môžu byť prenášané vzduchom, kvôli paktu uzatvorenému medzi nimi a diablom. Frontispis traktátu De Agnoscendis assertionibus catholicis et haereticis Arnalda Albertiniho, vydaného v Ríme v roku 1572 Lat. znenie: "Quod non est haereticum asserere, mulieres de quibus agimus, portari per diversa terrarum spacia de die vel de nocte ex pacto inter eas et daemonum inito, et intrare domos de nocte et ibi sutfocare infant...

Prednedávnom som si všimol na stránkach root.cz rozbehnutý seriál o historických peripetiách kryptológie v rámci nezvyčajného tzv. "Úsvitu hackerov". Zo začiatku mal našliapnuté dobre, neskôr však sa začala línia výkladu nepochopiteľne preplietať so životnými osudmi politických a ideologických vodcov (Lenina, Stalina a i.) Moje výhrady som vecne a stručne napísal pod prvý článok o sovietskych špiónoch a ich úspechoch . Po nezáujme autora a redakcie som sa rozhodol napísať rozsiahlejšie príspevky pod jeho druhé pokračovanie . Ak budete mať záujem, ich prepis môžem uverejniť aj na svojom blogu. Ešte niečo. Ak autorovi v druhom článku pri rozsiahlej "spomienke" na masového vraha NKVD S. A.Vaupšasova išlo len o doplnenie fotografie, som ochotný mu dodať fotku osoby, ktorej analytické schopnosti aspoň približne napĺňajú predstavu "hackera" - buď ním spomínaného kryptoanalytika Sergeja Tolstoja alebo B. A. Aronského, spomenutého v reakcii na jeho znôšku.

V lete roku 1942 nemecké ozbrojené sily na Východe dokázali prekvapiť sovietske vrchné velenie  tým, že zaútočili v oblasti sústredenia Skupiny Armád Juh. Nemci spolu so svojimi rumunskými, maďarskými a talianskými Spojencami premohli sovietske jednotky a postúpili ďaleko na sovietsky Juh voči oblasti v Baku, kde sa nachádzali ropné polia. Samozrejme ich snahy vyčistiť západnú časť Volgy, boli kontrolované sovietskymi vojenskými silami brániacimi Stalingrad. V novembri ’42 Sovieti po tom čo utajene zhromaždili svoje sily, podnikli protiútok a použili svoje mobilné jednotky voči úsekom nemeckého frontu, ktoré boli bránené vojakmi národov, ktoré boli Nemeckými spojencami. Výsledkom bol zrútenie sa frontu a jeho obkľúčenie sovietskymi jednotkami zo Stalingradu. Akým spôsobom boli Sovieti schopní prekvapiť svojich nepriateľov? Nemala nemecká rozviedka akékoľvek náznaky, že mocné nepriateľské sily boli presúvané oveľa bližšie k frontu? Zdá sa, že pomocou spojovacieho spravodajstva b...

Procesy  s  bosorkami  patria  k nešťastným  kapitolám  v ľudských  dejinách.  To,  čo  racionálne zmýšľajúci človek dneška pokladá už za nepochopiteľné či nezmyselné, dávalo pred niekoľkými storočiami  vysvetlenie  na  mnoho  otázok.  Honby  na  čarodejnice  poskytovali  istú  satisfakciu  na nevysvetliteľné  a neraz  tragické  udalosti  či  javy,  ktoré  boli  pre  vtedajšieho  nevzdelaného,  ale často  len  ustrašeného  či  sfanatizovaného  človeka  záhadou.  Bosoráctvo  sa  v sociálnoantropologickom zmysle definuje ako ideológia vysvetľujúca pohromy, ktoré stíhajú ľudstvo“, alebo ako  „inštitúcia  regulujúca  spoločenské  konflikty“.  Pri  viere  v bosoráctvo  sa vychádza z premisy,  že  všetky  pohromy  spôsobujú  n...

Tzv. Atterburyho sprisahanie bolo najvýznamnejším pokusom o znovunastolenie dynastie Stuartovcov v Británii, ku ktorému došlo medzi dvomi jakobitskými vzburami z rokov 1715 a 1745. Toto sprisahanie sa točilo okolo Francisa Atterburyho (1663–1732) biskupa z Rochesteru a jeho cieľom bolo zvrhnutie hannoverského kráľa Juraja I. a jeho výmena za ‘staršieho následníka - Old Pretender’, do úlohy ktorého sa sám štylizoval Jakub III. J akobitský konšpirátor Francis Atterbury, biskup z Rochesteru.  Drevorez, ktorého autorom je George Vertue  podľa maľby Godfreya Knellera, 1735. Yorke.d.12. Do komplotu bolo zapojených mnoho rozličných prominentných osobností okrem samotného Atterburyho, vrátane Lorda Northa a Greya, Earla z Orrery a Sira Henryho Goringa. Medzi najaktívnejších jakobitských agentov v spiknutí patrili John Plunket, George Kelly a Christopher Layer. V priebehu odhalenia sprisahania boli v tomto prípade vynesené na svetlo alebo z nich bolo citované rôzne dokumenty. ...

Tanner, ako jeden z najváženejších katolíckych teológov v Nemecku, bol taktiež dôležitým kritikom honov na čarodejnice. Narodil sa v Innsbrucku (Tyrolsko) a jezuitom sa stal v roku 1590. Po štúdiách rétoriky a teológie v Dillingene a Ingolstadte (Bavorsko) sa Tanner v roku  1603  stal profesorom scholastickej teológie v Ingolstadte. Odhliadnuc od krátkeho pobytu na univerzitách vo Viedni a Prahe a v jezuitskom konvente v Halle v Tyrolsku, zvyšok svojho života vyučoval a prednášal v Ingolstadte. Keď Tridsať ročná vojna v roku   1632  zasiahla aj  Bavorsko   Tanner sa pokúsil utiecť do Tyrolska ale po ceste náhle zomrel. Tanner publikoval dvadsať kníh, z ktorých väčšina bola známa ostrými výpadmi voči protestantizmu a bola namierená proti všetkým nepriateľom jezuitského rádu. Jedným z jeho najväčších úspechov bolo prijatie španielskej molinistickej teológie na sever od Álp. V jednom z dvoch svojich pojednaní o astronómii Tanner blahoželal Galileimu ako...

V roku 1690 sa objavila zaujímavá útla brožúrka. Jej autorom bol profesor matematiky v Paríži, Claude Comiers d'Ambrun  (okolo 1600 - 1693), ktorý písal o mnohých témach, vrátane kabalistických výkladov, zostavovaní kalendárov, medicíne, geológii, kométach a kryptografii. Bol slepý a dostatočne pyšný na to, aby hlasite poukazoval na svoje úspechy. Comiers poprvýkrát publikoval svoje výsledky v časopise Mercure Galant , v troch jeho vydaniach: a to v septembrovom, októbrovom roku 1684 a vo februárovom roku 1685.  Narodil sa v Embrune vo francúzskych Alpách, na začiatku 17. storočia. Presný dátum nie je známy. Okolo roku 1684 náhle oslepol a dostával kráľovský dôchodok, preto v rámci knihy používal ako vzor správu v znení Comiers avevgle Roial = Comiers, kráľovský slepec  a vydavateľ v úvode píše, že vedec Mr. Comiers, hoci slepý a prenasledovaný nešťastím, pokračuje v práci a neúnavne ukazuje svetlo svojho ducha.  Comiers na úvodných stranách svojho spisku sa vra...