Citát dňa - Stručne o histórii kryptológie v Rusku a ZSSR

 „Začalo to v 40-tych rokoch 18.storočia (1740) za vlády cárovnej Alžbety založením Čierneho kabinetu (Black Chamber) v St. Peterburgu v rámci poštového úradu, ktorého úlohou bola perlustrácia, t.j. otváranie a čítanie (vrátane kryptoanalýzy a prekladu) diplomatických ako aj osobných listov. Špecialisti, aby ich otvorili a rozlomili, podkladali pod voskové pečate horúce drôty, iní podľa potreby falšovali pečate. Jedným z najtalentovanejších šéfov tohoto oddelenia, Christian Goldbach, je známy z histórie matematiky tým, že bol stimulom pre ďalšie práce Fermata a Eulera. Alžbeta venovala zvláštnu pozornosť práci čierneho kabinetu, všetka zachytená korešpondencia sa dostávala k nej a ona ju využívala pri rozhodovaní v záležitostiach politiky. V rokoch 1913-14, keď táto organizácia fungovala ako zvláštne oddelenie Ministerstva zahraničných vecí a telegrafné spojenie umožňovalo ľahšie získavanie správ, desiatky zamestnancov v ňom čítalo 2939 zachytených diplomatických telegramov takých krajín ako napr. Anglicko, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Turecko, Perzia a Japonsko. Komunistické uchopenie moci v roku 1917 nezmenilo len organizáciu a personál (Medzi tými, ktorí museli opustiť svoje posty bol aj vysoký, flegmatický E. C. Fetterlein, ktorý odišiel do Británie a tam lúštil kódy, nosil na svojom ukazováku prsteň s veľkým rubínom, o ktorom hovoril, že ho dostal od cára Mikuláša II. ako odmenu za jeho úspechy pri lúštení kódov). Spets-Otdel resp. Špeciálna sekcia, najprv Čeky, neskôr OGPU a následne NKVD pokračoval v staršej tradícii agentúry. Práca tohoto oddelenia počas II. svetovej vojny viedla k veľkým úspechom. Ku koncu roku 1941 Sovieti vyriešili špičkový japonský diplomatický šifrovací stroj 97-šiki O-bun In-ji-ki alebo inak Abecedný písací stroj ´97, nazvaný podľa japonského dátumu jeho uvedenia (v r. 1939), tokijského Ministerstva zahraničia. Týmto teda prekonali Britov a Nemcov, z ktorých ani jeden ešte dovtedy nerozlúštil túto strojovú šifru a napodobnili Američanov, ktorí podobne uspeli o rok skôr, pomenujúc tento stroj krycím názvom PURPUR. V oboch prípadoch bola práca dosiahnutá tímami – vo Washingtone vedeným chlapčensky vyzerajúcim mužom z Virginie, Frankom Rowlettom, v Moskve jedným z najväčších kryptoanalytikov Sovietskeho zväzu, Sergejom Tolstojom (nemal žiadny príbuzenský vzťah s rovnomenným spisovateľom), ktorý mal pri riešení kľúčové nápady.“

Z Kahn, David, Soviet Comint in the Cold War, In. Cryptologia, 1998, s.11