Pons Feugeyron

Pons Feugeyron, františkánsky magister teológie zo začiatku pätnásteho storočia (taktiež známy ako Fougeyron, Frugeronis, Fergonis, Fongerons alebo Sengeronis) bol inkvizítorom, ktorého vyšetrovanie zahrňovalo postupne Židov, heretikov (najmä Valdenských) a čarodejnice. Pôsobil v oblasti rozprestierajúcej sa takmer na celom území juhovýchodného Francúzska od Avignonu cez Dauphiné až po savojské vojvodstvo. Približne v roku 1437 mal napísať jeden z prvých textov v ktorom sa nachádzala zmienka o čarodejníckom sabate pod názvom Errores Gazariorum (Omyly “Gazarov,” resp. Katarov všeobecný názov, ktorým sa označovali všetci heretici).

Vo svojom reskripte datovanom v auguste roku 1409 pápež Alexander V. poveril Feugeyrona aby inkvizične postupoval voči Židom, ktorí vyučovali Talmud, proti judaizujúcim konvertitom a proti komukoľvek, ktorý by tvrdil, že požičiavanie na úrok nie je hriech. Jeho poverenie sa taktiež týkalo kresťanov a židov, ktorí údajne vytvárali nové sekty so zakázanými rítmi. Pápež mu udelil autoritu, s podporou miestnych ordinárov, prenasledovať kresťanov a židov, ktorí praktikovali čarodejníctvo, veštenie, zaklínanie a iné magické aktivity. Toto bolo jedno z najrozsiahlejších poverení, ktoré kedy bolo inkvizítorovi zverené (Simonsohn 1991, 362). Pre takúto veľkú úlohu dostal Feugeyron ročný príjem 300 florénov aby to vykrylo jeho výdavky a aj jeho služobníkov. Jeho aktivity ako inkvizítora trvali takmer tridsať rokov; pápeži Martin V. v r. 1418 a Eugen IV. v r. 1435 jeho mandát obnovili. Obrátenie pozornosti na existenciu nových siekt židov a kresťanov praktikujúcich mágiu a čarodejníctvo bola novinka. Hoci čo to presne znamenalo zostáva nejasné, zdá sa že pápež a inkvizítor sa obávali niektorých nebezpečenstiev, či už skutočných alebo imaginárnych prameniacich z takýchto praktík, i keď z nich jasne nevyvodzovali prítomnosť démonov. Dvadsať rokov pred rozpracovaním tézy o tzv. čarodejníckom sabate, myšlienke o tajných skupinách dopúšťajúcich sa odporných skutkov si získavalo pevnú pôdu.

Feugeyronove aktivity proti Židom ho viedli až k spáchaniu niekoľkých excesov a Martin V. sa pokúsil ho dvakrát napomenúť, v roku 1418 a 1421. Židovská komunita, podporovaná avignonskými kresťanmi, si sťažovala na to, že Feugeyron sa zameriaval na Židov a prekračoval tým svoje právomoci. Pápež nariadil inkvizítorskému adjunktovi pracovať s ním, aby tak Feugeyrona kontroloval (Simonsohn 1991, 362–363). S podporou savojského vojvodu Amadea VIII. viedol Feugeyron v roku 1426 rozsiahlu kampaň  v oblasti Savoja proti židovským knihám, najmä Talmudu. Po dlhom vyšetrovaní bolo židovskej komunite znovu povolené používať svoje knihy—po tom čo zaplatila 300 florénov a potom čo boli vyčiarknuté pasáže považované za “heretické”.

Feugeyron bol v roku 1433 pozvaný na koncil v Bazileji ako prokurátor františkánskej provincie Provence. Medzi inými účastníkmi koncilu sa mal osobne stretnúť s biskupom savojského mesta Val d’Aosta, Georges de Saluces (1433–1440). Tento prelát, ktorý bol preložený do diecézy Lausanne v roku 1440 inicioval prvé hony na čarodejnice v Aoste a v Pays de Vaud, ktoré obidve patrili do savojského vojvodstva. V roku 1434 pravdepodobne ako dôsledok ich stretnutia Georges de Saluces ustanovil inkvizičný tribunál a poveril Feugeyrona začať súdne stíhanie proti čarodejnici. Toto je približne doba, kedy bol v Val d’Aosta napísaný anonymný traktát  Errores Gazariorum. Traktát, ako jeden z prvých poprisujúci čarodejnícky sabat, zdôrazňuje nebezpečenstvo z nových siekt diabolských uctievačov, ktorí praktizovali zločinné obrady a dokonca kanibalizmus. Niekoľko argumentov naznačuje, že jeho autorom je Pons Feugeyron. Poprvé, rovnaké obavy a úzkosti sa nachádzajú v diele Errores Gazariorum ako aj v reskripte Alexandra V.  z roku 1409; po druhé, traktát bol zostavený v oblasti, kde Feugeyron rozvíjal svoju inkvizičnú činnosť. Naviac, obidva zachované rukopisy Errores Gazariorum majú priame spojenie na koncil v Bazileji, na ktorom sa zúčastnil aj Feugeyron. Za dobu tridsiatich rokov sa nebezpečné nové sekty židovských a kresťanských kúzelníkov mali pretransformovať do imaginácie o čarodejníckom sabate (Ostorero 2002).

Martine Ostorero

Použitá a odporúčaná literatúra:

Foa, Anna. 1996. “The Witch and the Jew: Two Alikes That Were Not the Same.” Pp. 361–374 in From Witness to Witchcraft. Jews and Judaism in Medieval Christian Thought. Edited by Jeremy Cohen. Wiesbaden: Harrassowitz.

Loeb, Isidore. 1885. “Un épisode de l’histoire des Juifs de Savoie.” Revue des études juives 10/ 19–20: 32–59.

Ostorero, Martine, Agostino Paravicini Bagliani, Kathrin Utz Tremp, and Catherine Chène, eds. 1999. L’Imaginaire du Sabbat. Edition critique des textes les plus anciens (1430 c.–1440 c.). Lausanne: Université de Lausanne (Cahiers lausannois d’histoire médiévale, 26).

———. 2002. “Itinéraire d’un inquisiteur gâté: Ponce Feugeyron, les juifs et le sabbat des sorciers.” Médiévales 43: 103–118.

Simonsohn, Shlomo. 1991. The Apostolic See and the Jews. History. Vol. 7. Toronto: Pontifical Institute of Mediaeval Studies (Studies and Texts, 109).