nedeľa, 3. júna 2012

Pons Feugeyron

Pons Feugeyron, františkánsky magister teológie zo začiatku pätnásteho storočia (taktiež známy ako Fougeyron, Frugeronis, Fergonis, Fongerons alebo Sengeronis) bol inkvizítorom, ktorého vyšetrovanie zahrňovalo postupne Židov, heretikov (najmä Valdenských) a čarodejnice. Pôsobil v oblasti rozprestierajúcej sa takmer na celom území juhovýchodného Francúzska od Avignonu cez Dauphiné až po savojské vojvodstvo. Približne v roku 1437 mal napísať jeden z prvých textov v ktorom sa nachádzala zmienka o čarodejníckom sabate pod názvom Errores Gazariorum (Omyly “Gazarov,” resp. Katarov všeobecný názov, ktorým sa označovali všetci heretici).
Vo svojom reskripte datovanom v auguste roku 1409 pápež Alexander V. poveril Feugeyrona aby inkvizične postupoval voči Židom, ktorí vyučovali Talmud, proti judaizujúcim konvertitom a proti komukoľvek, ktorý by tvrdil, že požičiavanie na úrok nie je hriech. Jeho poverenie sa taktiež týkalo kresťanov a židov, ktorí údajne vytvárali nové sekty so zakázanými rítmi. Pápež mu udelil autoritu, s podporou miestnych ordinárov, prenasledovať kresťanov a židov, ktorí praktikovali čarodejníctvo, veštenie, zaklínanie a iné magické aktivity. Toto bolo jedno z najrozsiahlejších poverení, ktoré kedy bolo inkvizítorovi zverené (Simonsohn 1991, 362). Pre takúto veľkú úlohu dostal Feugeyron ročný príjem 300 florénov aby to vykrylo jeho výdavky a aj jeho služobníkov. Jeho aktivity ako inkvizítora trvali takmer tridsať rokov; pápeži Martin V. v r. 1418 a Eugen IV. v r. 1435 jeho mandát obnovili. Obrátenie pozornosti na existenciu nových siekt židov a kresťanov praktikujúcich mágiu a čarodejníctvo bola novinka. Hoci čo to presne znamenalo zostáva nejasné, zdá sa že pápež a inkvizítor sa obávali niektorých nebezpečenstiev, či už skutočných alebo imaginárnych prameniacich z takýchto praktík, i keď z nich jasne nevyvodzovali prítomnosť démonov. Dvadsať rokov pred rozpracovaním tézy o tzv. čarodejníckom sabate, myšlienke o tajných skupinách dopúšťajúcich sa odporných skutkov si získavalo pevnú pôdu.
Feugeyronove aktivity proti Židom ho viedli až k spáchaniu niekoľkých excesov a Martin V. sa pokúsil ho dvakrát napomenúť, v roku 1418 a 1421. Židovská komunita, podporovaná avignonskými kresťanmi, si sťažovala na to, že Feugeyron sa zameriaval na Židov a prekračoval tým svoje právomoci. Pápež nariadil inkvizítorskému adjunktovi pracovať s ním, aby tak Feugeyrona kontroloval (Simonsohn 1991, 362–363). S podporou savojského vojvodu Amadea VIII. viedol Feugeyron v roku 1426 rozsiahlu kampaň  v oblasti Savoja proti židovským knihám, najmä Talmudu. Po dlhom vyšetrovaní bolo židovskej komunite znovu povolené používať svoje knihy—po tom čo zaplatila 300 florénov a potom čo boli vyčiarknuté pasáže považované za “heretické”.
Feugeyron bol v roku 1433 pozvaný na koncil v Bazileji ako prokurátor františkánskej provincie Provence. Medzi inými účastníkmi koncilu sa mal osobne stretnúť s biskupom savojského mesta Val d’Aosta, Georges de Saluces (1433–1440). Tento prelát, ktorý bol preložený do diecézy Lausanne v roku 1440 inicioval prvé hony na čarodejnice v Aoste a v Pays de Vaud, ktoré obidve patrili do savojského vojvodstva. V roku 1434 pravdepodobne ako dôsledok ich stretnutia Georges de Saluces ustanovil inkvizičný tribunál a poveril Feugeyrona začať súdne stíhanie proti čarodejnici. Toto je približne doba, kedy bol v Val d’Aosta napísaný anonymný traktát  Errores Gazariorum. Traktát, ako jeden z prvých poprisujúci čarodejnícky sabat, zdôrazňuje nebezpečenstvo z nových siekt diabolských uctievačov, ktorí praktizovali zločinné obrady a dokonca kanibalizmus. Niekoľko argumentov naznačuje, že jeho autorom je Pons Feugeyron. Poprvé, rovnaké obavy a úzkosti sa nachádzajú v diele Errores Gazariorum ako aj v reskripte Alexandra V.  z roku 1409; po druhé, traktát bol zostavený v oblasti, kde Feugeyron rozvíjal svoju inkvizičnú činnosť. Naviac, obidva zachované rukopisy Errores Gazariorum majú priame spojenie na koncil v Bazileji, na ktorom sa zúčastnil aj Feugeyron. Za dobu tridsiatich rokov sa nebezpečné nové sekty židovských a kresťanských kúzelníkov mali pretransformovať do imaginácie o čarodejníckom sabate (Ostorero 2002).
Martine Ostorero

Použitá a odporúčaná literatúra:
Foa, Anna. 1996. “The Witch and the Jew: Two Alikes That Were Not the Same.” Pp. 361–374 in From Witness to Witchcraft. Jews and Judaism in Medieval Christian Thought. Edited by Jeremy Cohen. Wiesbaden: Harrassowitz.
Loeb, Isidore. 1885. “Un épisode de l’histoire des Juifs de Savoie.” Revue des études juives 10/ 19–20: 32–59.
Ostorero, Martine, Agostino Paravicini Bagliani, Kathrin Utz Tremp, and Catherine Chène, eds. 1999. L’Imaginaire du Sabbat. Edition critique des textes les plus anciens (1430 c.–1440 c.). Lausanne: Université de Lausanne (Cahiers lausannois d’histoire médiévale, 26).
———. 2002. “Itinéraire d’un inquisiteur gâté: Ponce Feugeyron, les juifs et le sabbat des sorciers.” Médiévales 43: 103–118.
Simonsohn, Shlomo. 1991. The Apostolic See and the Jews. History. Vol. 7. Toronto: Pontifical Institute of Mediaeval Studies (Studies and Texts, 109).


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára