Kniha, v ktorej som po niekoľko hodinovom maratóne našiel šifrový text, ktorý nemal riešenie, sa v nemčine nazývala vznešene: Die Geheimschrift der Carbonari: zum allgemeinen praktischen Gebrauche in allen Sprachen Für Telegramme, Korrespondenzkarten, Inserate und sonstige vertrauliche Mittheilungen. Leicht fasslich dargestellt, sowie mit Tabellen und Beispielen versehen , a bola vytlačená vo Viedni, Budapešti a Mníchove v spomínanom roku 1875. Jej autorom bol nik iný ako pán skrývajúci sa pod pseudonymom Arthur Storch (vl. menom Franz Julius Schneeberger ) , mimochodom technik a spisovateľ, pracovník telegrafného úradu a hypoteticky usudzujem, že aj známeho rakúsko-uhorského Schwarze Cabinet u Wiener Polizei ...:) Spomedzi všetkých spolkov a krúžkov a tajných spoločností však Carboneria patri medzi tie menej známe. Preto trošku odbočím. Karbonári boli talianská tajná spoločnosť hlásiaca sa k talianskému nacionalizmu a liberálnym myšlienkam s protipápežským a protim...
S ďaľším mýtom, s ktorým sa často stretávame v diskusiách o Cirkvi, prichádzajú zvačša príslušníčky rôznych feministických hnutí ale aj rôzni antiklerikálni humanisti so sugestívnymi otázkami typu „Sú ženy osobami? Sú presne tak vyvinuté ako muži? Alebo majú len smrteľné telo bez nesmrteľnej duše?“ Skôr ako vraj Cirkev pripustila, že žena je skutočne obdarená všetkými darmi ako muž, museli uplynúť storočia. Museli byť zvolané koncily, zasadať teológovia. Nakoniec sa museli vzdať, no s mnohými pochybnosťami. To si môžeme prečítať vo viacerých „historických“ knihách, učebnice na školách nevynímajúc. A vždy, keď treba priliať olej na oheň polemík o „temnom stredoveku“, nechýbajú ani tieto argumenty. A ako píše vo svojej knihe Mýty a fakty , francúzska historička Régine Pernoudová , aj vo Francúzsku ešte v nedávnej dobe dochádzalo k tomu, že v televízii istý „odborník“ na rovnoprávnosť mužov a žien pripomenul, že „iba v 15. storočí Cirkev prijala, že žena má nesmrteľnú dušu ako muž!“. Ako...
Počas deviatich storočí (od roku 1018 do 1918), územie v súčasnosti patriace Slovenskej republike tvorilo súčasť Uhorského kráľovstva. Väčšina prípadov čarodejníckych procesov bolo na Slovensku prejednávaných pred mestskými magistrátnymi súdmi v období medzi šestnástym a sedemnástym storočím; ďalšie prípady sa dajú nájsť v záznamoch cirkevných súdov a oblastných súdov ( župný súd ). K prvému spoľahlivo doloženému prípadu upálenia čarodejnice na teritóriu moderného Slovenska došlo r. 1506 v malom mestečku s názvom Štítnik (maď. Csetnek ) na juhostrednom Slovensku. Prvé čarodejnícke procesy známe priamo zo zachovaných záznamov, v ktorých neboli uložené žiadne rozsudky smrti, sa konali r. 1517 v kráľovskom meste Košice (nem. Kaschau , maď. Kassa ) na juhovýchodnom Slovensku. Až do polovice sedemnásteho storočia sa v oblastiach Slovenska dajú nájsť iba jednotlivé čarodejnícke procesy, z ktorých len hŕstka končila s popravami obvinených: v Banskej Štiavnici (nem...
Komentáre
Zverejnenie komentára