piatok, 4. januára 2013

Martín Del Rio (1551–1608)

Del Rio bol jezuitský učenec, ktorý napísal jeden z najvplyvnejších traktátov o mágii a čarodejníctve pod názvom Disquisitiones Magicae libri sex (Šesť kníh o skúmaní mágie). Bol rozdelený do šiestich kníh, ktoré boli poprvýkrát publikované v troch častiach medzi rokmi 1599 a 1600 a následne často znovu vydávaný. Kniha 1 pojednávala o tom, čo malo byť chápané ako “povera”, teda rozličné odvetvia mágie (vrátane veštenia) a alchýmie, ktorú Del Rio bral s obozretnosťou, ale úplne ju nezavrhol. Kniha 2 skúmala druh mágie v ktorom vystupovali zlí duchovia a odpovedala na také otázky ako do akej miery boli mágovia viazaní prírodnými zákonmi; či bol možný sexuálny styk s duchmi a ak áno, či z neho mohol vzísť potomok alebo nie; a či zlí duchovia mohli skutočne spôsobovať to, že mŕtvi sa ukazujú živým. Kniha 3 má dve časti. Prvá sa zaoberá škodlivou mágiou—tu začal  Del Rio diskutovať obzvlášť o čarodejniciach ako aj o ľuďoch pod kontrolou zlých duchov—a druhá popisuje mimoriadnu rozmanitosť poverčivých praktík. Kniha 4 rozoberala prorokovanie a veštenie spolu s rozličnými spôsobmi ako odhaliť osobnú vinu alebo nevinu vo vzťahu ku konkrétnemu obvineniu. Tu Del Rio kritizoval prax potápania podozrivých čarodejníc (test potopením resp. vodný ordál) na určenie či sa potopia (nevinná) alebo budú plávať (vinná).
Kniha 5 poskytuje detailnú pomoc pre sudcov predsedajúcich pri procesoch týkajúcich sa zločinnej mágie. Del Rio skúmal typy dôkazov vyžadovaných na dosiahnutie verdiktu a striktné pravidlá regulujúce použitie tortúry. Tu tvrdil, že našiel spojenie medzi herézou a mágiou a poznamenal, že zločiny prisudzované čarodejniciam by sa nemali považovať za fantázie. Kniha 6 poskytla podobne detailnú pomoc spovedníkom a popisovala spôsoby, ktorými sa podozrivé čarodejnice pokúšali vykrútiť z priznania svojich praktík a rozličné opatrenia, ktoré mohli byť použité na odvrátenie zločinnej mágie. Kniha takto poskytla úplné prehodnotenie predmetnej látky a po jej uverejnení sa Del Rio rýchlo stal uznávaným expertom na čarodejnice a ako s nimi zaobchádzať prizývaným napríklad poskytnúť svoj názor počas učených sporov v Bavorsku v rokoch 1601–1602 ohľadom legálnych opatrení voči čarodejniciam. Po uverejnení knihy Del Rio vyvinul veľké úsilie, aby ju revidoval a zaktualizoval. Preto sa od doby, čo zomrel aj rozsahom značne rozšírila.

Životopis

Del Rio sa narodil v Antverpách, ktoré sa vtedy nachádzali v španielskom Holandsku dňa 17. mája 1551 kastílskemu otcovi a aragónskej matke. Jeho rodina bola bohatá, privilegovaná a vplyvná. Martín dostal vynikajúce vzdelanie v Paríži, v Lovani a na Salamanke pod vedením najlepších učiteľov tej doby, počas ktorej dokonale zvládol niekoľko jazykov, vrátane gréčtiny, latinčiny a hebrejčiny. Jeho súčasník, belgický učenec Justus Lipsius ho chválil ako jednu z ozdôb svojich čias. Jeho prvé publikované knihy, komentáre takých klasických autorov ako Seneca, Solinus a Klaudián demonštrovali jeho mimoriadnu erudíciu. V roku 1574 získal svoj doktorát na univerzite v Salamanke; hovorí nám o tom, že sa dostal do kontaktu s ľudovou mágiou počas týchto rokov strávených v Španielsku a svoje Skúmania obsahujú niekoľko príkladov pochádzajúcich z tejto osobnej skúsenosti. Jeho osobná zvedavosť mohla byť stimulovaná ešte skoršie vplyvnými prednáškami jezuitu Juana Maldonada, ktoré Del Rio navštevoval, keď bol študentom v Paríži a  ešte viac v Salamanke. Následne sa vrátil do španielskeho Holandska, ale po niekoľkých málo rokoch strávených radca, potom ako generálny guvernér a vicekancelár Brabantska pod vedením Dona Juan de Austria, sa rozhodol vstúpiť do Spoločnosti Ježišovej.
Po návrate do Španielska sa 9. mája 1580 stal novicom v jezuitskom dome vo Valladolide. Následne ho Spoločnosť Ježišova na zvyšok jeho života poslala učiť na rozličné univerzity: Douai, Liège, Lovaň (kde zložil svoje konečné sľuby v roku 1600), Graz a Mainz. Počas tejto doby značne publikoval, väčšinou práce o teológii alebo komentáre, hoci taktiež zostavil dve pojednania o dejinách, jedno z nich sa týkalo rozboru nedávnych udalostí v Španielskom Holandsku. Zomrel v Lovani dňa 18. októbra 1608 po dlhej a vyčerpávajúcej ceste naspäť zo Španielska.

Dôvody pre napísanie Preskúmaní

Jeho rozsiahla práca o mágii a čarodejníctve a iných okultných vedách nebola typickou pre jeho celoživotné dielo, takže nie je ľahké povedať prečo skúmal tento predmet a vynaložil tak značnú snahu a učil o ňom. Jeden dôvod mal čo do činenia s faktom, že západná Európa bola rozdelená teologickými dišputami, ktoré živili ako aj stimulovali teritoriálne vojny. Katolícke ako aj protestantské čarodejnícke traktáty zohrávali významnú úlohu v sprievodnej intelektuálnej revnivosti a v rámci svojich Preskúmaní Del Rio zdôraznil, že mágia bola úzko prepojená s herézou. Takto cez svoju prácu Del Rio vytváral hlavný polemický príspevok ku náboženským sporom neskorého šestnásteho storočia. Počas 90-tych rokov 16. storočia ho nachádzame  ako diskutuje o Kabale s Jeanom van Helmontom a svoj záujem o mágiu pravdepodobne získal hlavný stimul pri notoricky známom prípade Jeana del Vaulx benediktínskeho mnícha z opátstva Stavelot, ktorý sa v roku 1597 priznal k vzťahu s Diablom a ku kariére v zločinnej mágii tiahnucej sa s ním takmer po celý jeho život. Del Rio mal prístup k objemnému materiálu vypracovanému počas tohto procesu a dokázal diskutovať o tomto ako aj o iných prípadoch s jedným zo sudcov Pierrom Dheure, na ktorého odkazuje vo svojich Preskúmaniach viac než raz.

Názory Del Ria na čarodejnice a posadnuté osoby

Del Rio bol často považovaný za dôverčivého náboženského fanatika, ale jeho postoj ku všetkým okultným vedám v skutočnosti celkom sofistikovaný, hoci jeho názory na čarodejnice boli tak trochu viac tradičné. Všetka mágia, hovoril, závisela od paktu nastolenom medzi ľudskou bytosťou a zlým duchom. Koncept, propagovaný mnohými katolíckymi a protestantskými spisovateľmi, že let čarodejníc na sabat bola ilúzia bol falošný; oni sa naozaj predtým namazali masťou a leteli tam. Na druhú stranu v skutočnosti svoju podobu nemenili. Akékoľvek takéto transformácie boli výsledkami klamných trikov Satana a ako dôsledok jav ako je lykantropia by sa mala považovať za čisté ilúzie. Keď čarodejnice dorazia na svoj Sabat, nájdu tam Satana ako mu predsedá vo zvieracej podobe. Uctievajú ho tam zvráteným a rúhavým spôsobom, často pritom napodobňujúc sv. omšu, po ktorej sa hostia jedlom a pitím (niekedy nosiac masky), následne tancujú predtým než súložia so zlými duchmi. Každý čarodejník/čarodejnica rozprával/a Satanovi príbeh o zle evil ktoré on alebo ona vykonala od posledného zhromaždenia. Ak Diabol nebol spokojný, kruto ich bil. Následne rozdelil prášky a otrávené substancie aby im tak umožnil konať ďalšie škody v ich komunitách. Takéto substancie samozrejme neboli jedinými prostriedkami, ktorými čarodejnica mohla vykonávať zločinnú mágiu. Niektoré taktiež používali rastliny a masti; a pre jej zločinné zámery mohol byť dostatočný aj otrávený dych čarodejnice alebo dokonca samotné jej slová.
Del Rio tvrdil, že čarodejnice by mali byť zadržiavané dokonca v kostole, pretože ich zločin bol taký závažný. Ale Satan im vo väzení mohol pomôcť, takže by mali by sa prijať prebežné opatrenia a obvinení podrobení urýchlenému procesu, hoci autority by mali byť opatrní, aby sa vyhli nesprávnemu zatknutiu a uväzneniu. Tí, ktorých prehlásili za nevinných zbavením obvinení by mali byť oslobodení. Námietka o klame samozrejme nebola žiadna skutočna obhajoba; sudcovia by mali mať na pamäti, že čarodejnice často neklamali o reálnosti ich zážitkov. Spovedníkom bolo zakázané odhaliť akékoľvek priznanie z čarodejníctva o ktorom sa dozvedeli počas spovede, pokým nemali súhlas penitenta tak urobiť alebo k nemu prišli vďaka informáciám inou cestou. Fyzické príznaky čarodejníctva, ako sú napríklad poháre, ligatúry, kľúče, perie a tak ďalej by mali byť zničené aby sa odčinila zlovoľnosť mágie. Pretože ľudia posadnutí zlými duchmi vykazovali fyzické príznaky, spovedníci sa mali naučiť od lekárov ako ich rozpoznať. Exorcizmus mohol byť úspešný pri vyhnaní zlých duchov od posadnutých, ale mohlo to trvať nejakú dobu než bol účinný. Spovedníci mali svojim penitentom radiť aby uviedli jasne všetky formy mágie, pretože tieto boli potenciálne veľmi nebezpečné.

Použitá a odporúčaná literatúra:
Caro Baroja, Julio. 1968. “Martín del Rio y sus Disquisiciones mágicas.” Pp. 171–196 and 237–245 in El señor Inquisidor y otras vidas per oficio. Edited by Julio Caro Baroja. Madrid: Alanza.
Dell’Anna, G. 1978. “L’interpretazione della stregoneria in Vanini e Del Rio.” Bollettino di storia della filosofia 6: 79–118.
Maxwell-Stuart, P. G., ed. 2000. Martín Del Rio: Investigations into Magic. Manchester: Manchester University Press.
Nagel, Petra. 1995. Die Bedeutung der “Disquisitionum magicarum libri sex” von Martin Delrio für das Verfahren in Hexenprozessen. Frankfurt am Main: Peter Lang.
Shumaker, Wayne. 1989. Natural Magic and Modern Science: Four Treatises, 1590–1657. Binghamton, NY: Center for Medieval and Early Renaissance Studies, State University of New York at Binghamton.
Thomas, W. 1998. “Martín Delrío and Justus Lipsius.” Bulletin de l’Institut historique belge de Rome 68: 45–66.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára