utorok, 22. januára 2013

Skutočne je kresťanstvo príčinou konca klasickej civilizácie?


Prednedávnom som bol pasívnym svedkom vášnivej a často veľmi ostrej diskusie pod článkom uverejnenom na blogovisku istého mienkotvorného denníka medzi kresťanmi a neveriacimi na tému "dvojtisícročného katolíckeho podvodu" a dopadu tejto "lži" na dejiny Západej civilizácie. Značná časť ideologicky vyhranených neveriacich je presvedčených, že práve kresťanstvo svojím "myšlienkovým útlakom" po tzv. Solúnskom edikte z r. 380, spôsobilo pád klasickej grécko-rímskej civilizácie. Pretože som už v minulosti napísal niekoľko článkov na mojom blogu, ktoré ukazujú pozitívny dopad, aký malo na vedu kresťanstvo, chcel by som sa čo najvýstižnejšie vyjadriť aj k tejto téme. Tieto argumenty sú zdanlivo podporované niekoľkými citátmi od klasických historikov ako Ammianus Marcellinus a primárnych prameňov ako je napr. Teodóziov právny kódex. Dokonca k nim môžeme prirátať aj knihu The Closing of the Western Mind amatérskeho historika a vytrvalého publicistu Charlesa Freemana.
Tento všeobecne rozšírený názor nielen bežných neveriacich a novopohanských vyznávačov, ale predovšetkým predstaviteľov sekulárneho humanizmu sa dá podrobnejšie sformulovať asi nasledovne:
Kresťanský veriaci sa veľmi prácne pokúšajú zachrániť ich náboženstvo od ostrej výčitky, že jeho nástup spôsobilo na mnoho storočí zatmenie vzdelania a vedy na Západe. Tvrdia, že kresťanstvo zachovalo počas barbarskej éry zvyšky klasického poznania, tým sa zbaviac viny, že ho zničili.
Ja si myslím, že to je naozaj zúfalá apológia. Zdá sa nepresvedčivým dávať za vinu barbarom tak mnoho storočí temnoty v rámci poznania a vedy. Vyžaduje sa od nás veriť, že klasický svet, tak sofistikovaný v rámci svojej intelektuálnej kultúry, s takými rozsiahlymi intelektuálnymi a kultúrnymi prameňmi, bol z väčšej časti vyhladený barbarskými nájazdmi a na to aby sa zotavil, bolo potrebných mnoho a mnoho storočí.
Je oveľa pravdepodobnejšie, že spolu s absentujúcim nejakým ďalším odkultúrňovacím faktorom, keďže vyľudnenie spôsobené barbarmi by mohlo byť relatívne krátke, barbari by mohli byť absorbovaní nadradenou civilizáciou a proces intelektuálneho vývoja by mohol pokračovať ďalej. Ale samozrejme tu je prítomný ďalší faktor a ten spočíval v ovládnutí západnej spoločnosti Cirkvou. Neexistuje žiadna pochybnosť, že Cirkev bola ostro nepriateľská voči intelektuálnej a kultúrnej prítomnosti a výzve, ktorú predstavoval grécko-rímsky polyteizmus. Kvôli bezpečnému získavaniu populácie pre novú vieru bolo potrebné uchýliť sa k rozsiahlemu a sústavnému ničeniu klasického dedičstva. To bol jediný spôsob, ktorým samotným sa dalo zabrániť tomu, nebyť absorbovaným starobylou kultúrou. Z historických záznamov vieme, že  kresťanské ničenie starovekých chrámov a textov prebiehalo vo veľkom rozsahu. Vieme, že zničenie bolo vykonané v takom veľkom rozsahu, že na konci boli nutné transmisie arabských prekladov klasických textov, o niekoľko storočí neskôr, aby na Západe obrovským spôsobom došlo k znovuoživeniu trvalého vedeckého štúdia.
Je evidentné, v čom asi tkvie základná chyba o úlohe kresťanstva v neskorej antike. Napriek tomu, že mnoho historikov klasickej antiky už mnohokrát objasnilo toto nedorozumenie, chcel by som písať o tomto omyle znovu, pretože je taký rozšírený. Keďže sám Freeman napísal celú knihu, ktorá je jednoducho starý známy omyl, len v mimoriadne veľkom formáte.
Kresťanstvo zničilo staroveké pohanstvo. To naozaj znamenalo obrovskú stratu obzvlášť kvôli tomu, že boli zničené mnohé skvelé umelecké diela a pekné budovy. Dokonca aj umenie a architektúra vytvorená v mene kresťanstva môže len málo zakryť skutočnosť, že ak trebárs niekto preferuje klasicizmus pred gotikou, koniec pohanstva bol z hľadiska umeleckého vkusu krok späť. Taktiež sa zdá pravdepodobné, že mnoho pohanských náboženských textov bolo nenávratne stratených, hoci ak posúdime tie, ktoré sa zachovali, ako napríklad obsiahly tzv. Corpus Hermeticum (zbierka ezoterických a gnostických textov), naozaj to nie je až takým nešťastím. A je falošné tvrdiť, že kresťania sa pri ničení zameriavali na pohanskú literatúru. Naozaj sa vďaka nim zachovalo niekoľko z tých najlepších diel vrátane Homéra a Vergília a to aj napriek explicitnej polyteistickej tématike týchto epických diel.
Ústredným zmätkom protikresťanskej argumentácie všetkých  spomínaných kritikov, Charlesa Freemana a určite mnohých ďalších je predstavovať si, že kampaň namierená proti pohanskému náboženstvu mala zákonite spôsobiť úpadok vo vede. Predpokladá sa pritom, že staroveké pohanstvo a staroveká veda bolo jedno a to isté. Avšak tieto dve oblasti nemali takmer nič spoločné. Tim O'Neill to podáva lepšie než hocikto iný:
Ako humanista so záľubou pre mnoho aspektov starovekej a stredovekej minulosti, určite smútim nad zničením krásnych budov. A útlak pohanov kresťanmi je pre mňa takmer to isté ako útlak kresťanov pohanmi, pretože (i) Som neveriaci a (ii) Vyhýbam sa hodnotovým úsudkom o údajných hriechoch vzdialenej minulosti. Ale ako "presvedčivé dôkazy" o tom, že kresťania zakázali a zničili iracionálne, poverčivé kulty svojich náboženských rivalov a nikdy už nedovolili aby pomaľovaní kňazi rachotili s hrkálkami a spievali piesne na dymom zahalených sochách olympských bohov nejakým spôsobom podporujú Vašu tézu, to skutočne nedokážem pochopiť. Skutočnosť, že jeden z Veľkých flamínov, tzv. Flamen Dialis v Ríme už dlhšie nenosí svoju magickú kapucňu, už nedodržuje svoje zvláštne zákazy ohľadne nedotýkania sa surového mäsa alebo fazúľ a už sa nemusí starostlivo chrániť pred spaním v posteli, ktorej nohy nie sú zapustené do zeme (?!) môže byť veľmi smutné, ak ste značne zaťažení na takýto bizardný štýl rituálov, ale nedokážem pochopiť, čo má odumretie takýchto čudných povier do činenia s akýmkoľvek argumentom o racionalite.
Môžem len dodať, že podobná úroveň kultúrneho vandalizmu, ktorá napr. sprevádzala reformáciu v Anglicku, keď bola doslova zahodená do koša veľká časť stredovekého dedičstva, neznamenala v žiadnom prípade  zabrzdenie rozvoja vedy. A prečo by aj mala? Búranie chrámov nespôsobuje to, že ľudia prestávajú študovať matematiku. Roztavenie relikviárov nemalo žiadny dopad na pokrok vo fyzike. A ani zákaz starovekých rituálov nezahŕňa v sebe zastavenie vedeckého pokroku.
A v neposlednom rade sa často naznačuje, že pohanská Rímska ríša by bola schopná lepšie absorbovať barbarské invázie než ako to dokázala kresťanská. Naozaj zaujímavé obrátenie súčasne platnej historickej tézy, akceptovanej väčšinou historikov, že kresťanstvo napomohlo k vytvoreniu jednotného zriadenia, ktoré umožnilo Rímskej ríši prežiť ďalších tisíc rokov na Východe. Ale toto však už je iná téma.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára