katkryptolog

Eymeric bol známym kvôli svojej objemnej príručke pre inkvizítorov z roku 1376, vydanej pod názvom   Directorium Inquisitorum   (Smernice pre inkvizítorov). Eymeric, narodený v Gerone v Katalánsku, vstúpil do dominikánskeho rádu v roku 1334 a študoval teológiu, filozofiu a kánonické právo. Od roku  1351  vyučoval a kázal v Barcelone. Stal sa vikárom dominikánskej provincie v Aragónii v roku 1361 a ako  generálny  inkvizítor Aragónie pôsobil od roku 1357 až 1360 a znovu od 1365 až do roku 1375. Jeho prehnaná horlivosť v úlohe inkvizítora často proti nemu popudzovala značný odpor. V roku 1375 bol uväznený a potom bol kráľom Pedrom IV. prinútený odísť z  Aragónie  do vyhnanstva . Eymeric sa stal aragónskym generálnym inkvizítorom  ešte raz a pôsobil v rokoch 1387 až 1392, ale znovu bol vyhnaný kráľom Juanom I. Eymeric odišiel na odpočinok do Gerony v roku 1397, kde po dvoch rokoch zomrel. Eymeric napísal teologické traktáty, komentáre k Písmu...

Bernard Gui, pravdepodobne najznámejší zo všetkých stredovekých inkvizítorov  a určite jeden z najdôležitejších a najvplyvnejších, bližšie známy najmä vďaka svojej monumentálnej príručke pre inkvizítorov  s názvom   Practica inquisitionis heretice pravitatis   (Prax vykonávania inkvizície heretickej neprávosti), napísanej okolo roku 1324. Hoci nikdy nepopísal nič také ako celkový stereotyp čarodejníctva tak ako sa mal objaviť v neskorších storočiach, do svojej práce včlenil niekoľko častí venovaných učenej démonickej mágii resp. nekromantii, rovnako ako evidentnejšie ľudové formy kúzelníctva. Practica inquisitionis  sa stal jedným z najrozšírenejších zo všetkých stredovekých inkvizítorských manuálov , neskôr druhým po spise   Directorium inquisitorum   (Sprievodca pre inkvizítorov) katalánskeho inkvizítora Nicolasa Eymerica. Guiho popisy kúzelníctva sa teda zdajú veľmi dôležité, obzvlášť čo sa týka stvárnenia neskoršieho klerikálneho a najmä inkvizičné...

Etienne-Léon de Lamothe, schudobnelý šľachtic z  Toulouse, ktorého otec bol zabitý v roku 1794 počas “Teroru” Veľkej francúzskej revolúcie, spáchal jeden z najrozsiahlejších podvodov v historiografii čarodejníctva. Bez formálneho vzdelania, získal si svoju reputáciu ako spisovateľ na voľnej nohe a ako romantický novelista  “so značnou chuťou po hrôzostrašnosti, mystičnosti a melodráme” (Cohn 1975, 132), stal sa jedným z najplodnejších francúzskych spisovateľov svojej doby. S písaním začínal vždy o 03:00 hod. ráno a dokázal   za 50 rokov  uverejniť nie menej než 400 kníh (resp. 1500 rukopisných zväzkov). Jeho práca zahrňuje slávny spis o troch zväzkoch  Histoire de l’Inquisition en France  (História francúzskej inkvizície) z roku 1829, pravdepodobne inšpirovaná pojednaním Juana Antonia Llorenteho  Histoire critique de l’Inquisition d’Espagne  (Kritická história španielskej Inkvizície, 1817–1818), ktorý bol bestsellerom po celej Európe. Lamothe úd...

Sovietsky zväz používal od roku 1927 na prešifrovanie svojich diplomatických kódov tzv. OTP ( O ne T ime P ad - slov. jednorázový blok). Počas II. svetovej vojny padla kópia ich diplomatického kódu do rúk mocností Osi. Diplomatický kód č. 26  bol jednou z kódových kníh, ktoré ukoristili Fíni na sovietskom konzuláte v Petsamo dňa 22. júna 1941. Ďalšie knihy boli kód NKVD s ozn. Pobeda , kódová kniha vojenskej rozviedky GRU a námorná kódová kniha GRU. Tieto boli postúpené aj Nemcom a Japoncom. [ Zdroj : Kniha ‘ Venona ’, s. 4, napísaná Nigelom Westom]. Tu je správa z roku 1944, pochádzajúca z Tokia a určená pre vojenských atašé v Helsinkách a Bukurešti popisujúca sovietsky diplomatický kód. Z TOKIA(WOTNS) japonskému vojenskému atašé, Helsinki a J.M.A. Sériové č. 500, dátum 21. máj 1944. Bukurešť Ruská diplomatická šifra (hlavná šifra) 1. Kódová kniha obsahuje 10000 štvormiestnych kódových skupín. Čísla sú usporiadané tak aby sa dala skontrolovať chyba; napríklad; 1 je ...

Karol Boromejský  (kanonizovaný 1. novembra 1611) , ako jeden z mála svätcov so zodpovednosťou za konanie značného počtu čarodejníckych procesov, sa narodil v Arone. Ako najmladšiemu z bratov mu bolo predurčené nastúpiť na cirkevnú dráhu. Neočakávané zvolenie jeho strýka z matkinej strany kardinála Gianangela de’ Mediciho za pápeža v decembri 1559 znamenalo zlomový bod v jeho živote. Pius IV. si povolal svojho synovca do Ríma a napriek jeho veku ho dňa 31. januára 1560 menoval kardinálom. Cez tento príklad nepotizmu sa mladý Karol čoskoro stal jedným z najbohatších a najprestížnejších členov Posvätného kardinálskeho kolégia. Rozhodujúcou udalosťou jeho oslnivého vzostupu bolo zvolenie za správcu arcibiskupstva v Miláne 17. februára 1560. Od decembra 1563 bol vysvätený za milánskeho arcibiskupa a o takmer dva roky neskôr, v septembri 1565 slávnostne zasadol na arcibiskupský stolec. Keď už sa bol usadil v arcidiecéze, ktorú okrem krátkych období už nadlhšie neopustil, Boromejský sa...

Tu máte niečo zábavného, čo som si prednedávnom prečítal: Spojenci, kvôli zámerom dosiahnuť veľké klamanie, sa dohodli aby dovolili dvojitému agentovi s krycím menom Garbo, varovať spravodajskú službu nacistického Wehrmachtu Abwehr o vylodeniach v Normandii. Preto bezprostredne pred plánovaným dňom D, Garbo informoval svoju spojku v Abwehre, že by krátko po polnoci 6. júna 1944 mohol získať dôležitú správu. Ale keď sa sa pokúšal oznámiť o masívnej invázii v Normandii niekoľko hodín predtým než vyloďovanie začalo, nikto v Nemecku na toto jeho hlásenie neodpovedal. Garbo, zjavne oslobodený od bremena byť prvým, kto poskytol varovanie o príchode dňa D,  si mohol arogantne zanadávať svojmu riadiacemu dôstojníkovi. Naštvaní Nemci sa mu ospravedlnili a povedali mu "aby oznámil všetko podozrivé: až do ďalšieho upozornenia tu budeme každý deň na príjme', ako sa vyjadril jeho riadiaci dôstojník; dodávajúc, trošku prekvapivo, 'okrem nedelí'. Zdroj: ‘ Delusions of Intelligenc...

Japonsko malo počas II. svetovej vojny dve separátne kryptoanalytické služby. Jedna spadala pod armádu, ďalšia pod Námorníctvo. Kvôli nepriateľstvu, ktoré existovalo medzi armádou a námorníctvom tieto oddelenia vzájomne nespolupracovali, ale namiesto toho často nezávisle na sebe pracovali na rovnakých problémoch. Detaily o ich úspechoch proti nepriateľským kódom sa dali nájsť len veľmi ťažko pretože po dobytí Japonska v septembri roku 1945, mali dostatok času na zničenie svojich záznamov a rozptýlenie ich personálu. Stále však niekoľko málo dokumentov v Japonsku zostalo a spolu s rozlúštenými japonskými správami nachádzajúcimi sa v britských archívoch môže poskytnúť základ pre vyhodnotenie ich operácií počas vojny. Japonská armádna agentúra Začiatky centralizovanej armádnej kryptologickej služby sa datujú až od roku 1921, kedy bola utvorená študijná skupina, ktorú tvorili špecialisti na šifry z armády, Ministerstva zahraničia a ministerstva spojov aby pracovala na rozlúštení ...