pondelok 18. marca 2013

Ľudská vivisekcia a disekcia (pitva zaživa a po smrti)


Ak si chcete užiť dobrú argumentáciu a ak sa celkovo zaujímate o históriu vedy a náboženstva, pozrite sa na post a následnú diskusiu na blogu Richarda Carriera o vede v stredoveku. Všetko začalo tým, že Mike Flynn opravil skutočne celkom hlúpy kúsok antikresťanskej polemiky. Richard považoval polemiku tiež za celkovo hlúpu, ale viac sa zameral na opravu článku Mikea Flynna. Debata šťastne pokračovala v diskusii pod článkom a ukázala, ako dôležitý môže byť internet pri spájaní ľudí, ktorí síce zdieľajú záujmy, ale nie svetonázory.
Zatiaľ nejdem komentovať debatu keďže Richard láskavo prisľúbil, že napíše niečo o mojej knihe. Zdá sa vhodné, že by som až dovtedy nemal písať nič.
Ale rád by som vyzdvihol dva príbuzné problémy, ktoré nadhodil Richard a o ktorých som zisťoval niečo v dostupnej literatúre. Prvým z nich je otázka, či helénski lekári Hierofilus a Erasistratus vykonávali ľudské vivisekcie v Alexandrii. Richard píše, že nie a tvrdí, že je to “klebeta”. Odhadujem, že mal na mysli poznámku vyslovenú Tertuliánom (O duši, 10), ktorý obviňuje Herofila z toho, že je "mäsiar". Latinské význam slova mäsiara, lanius, môže tiež znamenať popravčieho, takže nie je úplne jasné či Tertulián tu obviňuje Alexandrijcov z disekcie ľudí alebo z ich vivisekcie. Buď tak alebo onak, vonkoncom ich za to nemá rád. Ak by bol toto jediný dôkaz, Richard by mal celkom právo na odmietnutie – je to dvojznačné a nepriateľské vyjadrenie. Ale kľúčový text nie je ani jedno z týchto vecí.
Rímsky lekár a spisovateľ Celsus, píšúci okolo roku 30 n.l., urobil vyhlásenie celkom odlišného charakteru v predslove svojej knihy O medicíne.  Má cenu ho tu citovať doslovne:
Preto je nutné rezať mŕtve telá a skúmať ich vnútornosti a črevá. Hierofilus a Erasistratos prijali najlepšiu metódu. Rezali zločincov, ktorých dostávali od kráľov z väzenia a pozorovali ich dokonca aj vtedy keď ešte dýchali aby videli veci, ktoré príroda mal predtým utajiť.
Takže tento citát nie je len jasný ako denný svit, ale tiež dokazuje prax (prinajmenšom z vedeckého hľadiska). Jeden z najvyznamnejších odborníkov na Herofila, Heinrich von Staten, píše, že “starovekým dôkazom sa dá dôverovať” (s. 139, Herophilus (Cambridge, 1989)) a on by to mal vedieť, keďže jeho objemné vydanie a komentár o fragmentoch Herofilových spisov a zdroje pokrývajú všetko od základu. Von Staten poznamenáva k Richardovej námietke to, že Galen vo svojich dochovaných spisoch o tejto veci mlčí. Problém je ten, že to je argument z mlčania vyslovený po stopäťdesiatich rokoch od pozitívneho a jednoznačného vyhlasenia Celsa. Von Staten taktiež poznamenáva, že Galen odkazuje na stratené pojednanie, ktoré špecificky napísal o vivisekcii (p. 151, Hierofilos). Ak Galen diskutuje o tom, či Alexandrijci pitvali ľudí, môžeme očakávať že sa to bude nachádzať v tejto stratenej práci. V každom prípade tento nedostatok Galenovho komentáru v žiadnom prípade neruší výrok Celsa. Richard taktiež naznačuje, že pitva by mohla byť proti Hippokratovej prísahe, ale kto vie či skutočne na ňu prisahali. Dotyčná verzia sa zdá sa vzťahovala len na pacientov, nie zločincov. Preto akokoľvek je to nechutné, musíme čeliť faktu, že pravdepodobne vykonávali anatomické štúdie na živých obetiach.
A prečo by aj nemali? Mučenie ľudí až na smrť v starovekom svete nebolo nič, čo by vybočovalo z normálu. Naozaj otváranie a rozrezávanie živých ľudí mohlo byť spoločensky menej násilnejšie, než čakanie na to, kým budú mŕtvi. Napokon to boli naozaj usvedčení zločinci. Môže to byť len naša vlastná precitlivelosť, ktorá nás vedie k tomu, aby sme nebrali do úvahy jasný dôkaz. Zdá sa to podobné tomu, ako sa humanisti vyhýbajú čeliť do očí bijúcemu homoeroticizmu v Platónovom diele Symposium a inde.
Taktiež si myslím, že Richard sa mýli vo svojom vyjadrení na adresu Galena, že on sám rezal ľudské telá. On má predo mňou jasnú výhodu v tom, že si určite prešiel všetky relevantné úryvky v Galenovom diele. Ale stále vedecký konsenzus je proti nemu. Ako poznamenáva Von Staten, Galenova anatómia pozostáva z prenesenia opičej kostry na ľudskú. (Je trošku čudné, že Richard v tomto prípade cituje Von Statena, že Galen konal pitvy mŕtvol ľudí, zatiaľčo si v skutočnosti von Staten myslí opak, ale nepochybne odkazujeme na jeho odlišné práce.)
Ak sa prijme zvláštne čítanie úryvkov, ktoré sa zmieňujú o ľudskej pitve, potom je chyba systematická a neopraviteľná. Galen nikdy nehovorí o tom, že ju niekedy vykonával a veľmi jasne naznačuje, že by to chcel veľmi rád. Toto je veľmi dobrý argument z mlčania, keďže si nikde inde neprotirečí a je konzistentný s jasným vzorom patrným z jeho anatomických pozorovaní.
Ale ešte som nevidel vlastnú Richardovu prácu na túto tému. Ak si myslí, že úspešne prelomil vedecký konsenzus, mal by ju čo najskôr publikovať  (hoci oneskorenia pri posielaní a schvaľovaní materiálov na uverejnenie vo vedeckých časopisoch nemajú v súčasnosti ďaleko od škandálu). Takže dúfam, že článok uzrie svetlo sveta čo najskôr.
Preklad z angličtiny
Článok Human Vivisection and Dissection

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára