katkryptolog

Séria čarodejníckych procesov a súdnych odvolaní  známych ako Vauderie d’Arras  začala v tomto burgundskom meste v roku  1459 a skončilo v Paríži v roku 1491. Procesy v skutočnosti trvali menej než rok, od novembra 1459 až do októbra 1460; apelačný proces sa samozrejme natiahol až na tridsať rokov. Z tejto dobre zdokumentovanej série procesov a súdnych odvolaní sa zachoval náš najúplnejší popis neskorostredovekého čarodejníctva v rámci celej Európy, vrátane záznamov o spojení čarodejníctva s herézou cez Valdenských. Náboženské, sociálne, ekonomické a politické faktory - všetky hrali úlohu v tejto tzv.  Vauderie d’Arras.  Napriek senzácií spôsobenej udalosťami v  Arrase, ich následný vplyv na vývoj čarodejníckych predstáv, praktík a súdnych stíhaní bol čoskoro nato zatienený objavením sa nemecky napísanom spise  Malleus Maleficarum   (Kladivo na čarodejnice, 1486), ktorého autorom bol Heinrich Kramer. Procesy v Arras pochádzali z dominikánskej g...

Teológ Johann Tinctor (Johannes Tinctoris; Jean Taincture), ktorý sa narodil a zomrel v Tournai v južnom Holandsku, patrí medzi najdôležitejších raných prispievateľov k zasadeniu a rozrastaniu sa hlavných prvkov novej, učenej vedy o démonologickom čarodejníctve v rámci hraníc súčasného Belgicka. Bol bývalým profesorom, rektorom a dekanom Fakulty slobodných umení v Kolíne v dobe  približne   od roku 1440 až 1460 a po roku  1456 aj  kanonikom v Katedrále Notre Dame v Tournai. Niekedy okolo roku 1460 napísal krátke pojednanie s názvom   Contra sectam Valdensium   (Proti sekte Valdenských) , v kontexte známeho procesu z roku 1459 zameranom proti Valdenským v mestečku Arras. Tinctorova kniha je taktiež známa pod odlišným názvom   Speculatio in secta Valdensium   (Úvaha o sekte Valdenských). Tinctor vo svojom traktáte vehementne zaútočil na zločin démonického kúzelníctva, ktorý on charakterizoval ako ešte horší než oddanosť pohanstvu, heréze alebo isl...

Úryvok z traktátu Výpady proti sekte čarodejníc autora Johanna Tinctora, napísaného v roku 1460 a preloženého do angličtiny Andrewom Gowom a Francoisom Pageauom: Ale tento otrávený ľud, toto najkrutejšie plemeno zmijí, chváli a schvaľuje všetky vyššie spomenuté mrzké zlá a vykonáva ich tak mnoho ako dokáže, vydržiavajúc vo veľkej úcte tých, ktorí sa sami najhroznejšie poškrvňujú páchaním týchto zlých a ohavných skutkov. Ba dokonca, aby ešte viac potešili svojho majstra, kráľa a kniežaťa všetkého zla a neprávosti, dobrovoľne sa ponúkaju páchať tieto zločiny a pri tom nie sú poháňaní žiadnou nádejou po zisku a vytúženou výhodou ani žiadnou vášňou alebo motívom po túžbe, pomste alebo nenávisťou, ale sami sa oddávajú všetkým zlám iba preto, aby poskytovali potešenie Otcovi temnoty, o ktorom každý vie, že obľubuje zvádzať do priepasti na základe takýchto lahôdok, pestovať takéto obety a vyznamenávať za takéto pocty, služby a holdy. A preto ich snahou je zničiť privolan...

Peter Dinzelbacher, Stereotyp čarodějky - Vznik a rozšíření : In. Ten istý, Světice nebo čarodějky? , Praha: Vyšehrad, 2001, ss. 106-125