katkryptolog

 Program Čs. rozhlasu v Bratislave na 5.12.1932: Obidve témy, ktoré ma obzvlášť zaujímajú: kryptografie, prednáška prof. Evžena Římana , ktorý napísal prvú brožúrku na toto téma: a ďalej inkvizičné procesy s kacírmi v stredoveku, prednáška univ. prof. dr. Vratislava Buška , právnika, znalca cirkevného práva a bývalého rektora Univerzity Komenského v Bratislave( v rokoch  1936–1937 ) . Program: Uvedené: Nech sa vám pekne počúva:)

Della Porta, n eapolský a skeptický lekár venoval v  r.  1558  svoju knihu o prírodnej mágii Magiae naturalis, sive de miraculis rerum naturalium libri IIII   (O prírodnej mágií alebo štyri knihy o zázrakoch prirodzených vecí), v ktorej oznámil známy experiment vykonaný s pomocou ženy považovanej za čarodejnicu španielskemu kráľovi  Filipovi II. Bol to štart skvelej kariéry: Della Porta sa stal jedným z najvplyvnejších a často citovaných prírodných mágov v Európe. Bol to nekonformista, ktorý jasne odhalil tradičnú aristotelovskú teóriu ako nevyhovujúcu a nahradil dualizmus za jeho štyri prvky. Della Portov k oncept , ústredný bod pre celú tradíciu prírodnej mágie, bol v tom, že všetky prírodné efekty pochádzajú buď z príťažlivosti (“sympatia”) alebo odpudivosti (“antipatia”) (Clark 1997, 47). V svojom diele  Magiae naturalis  sa Della Porta pokúsil znovu oživiť význam mágie. Táto nemá démonický pôvod, ale namiesto toho ponúka príležitosť vysv...

Girolamo Cardano (Pavia,  24. s eptember 1501–Rím,  20. s eptember 1576), r enesančný filozof a lekár, venoval možstvo prác rozličným vedným oblastiam, počínajúc matematikou po astronómiu a astrológiu, od medicíny po prírodnú filozofiu. Vyrozprával svoj život v známej autobiografii, vrátane rozsudku smrti pre jeho prvorodeného syna, ktorý bol usvedčený z vraždy svojej ženy. Cardanovo pojednania  De subtilitate rerum   (O subtílnosti vecí, 1550) a  De rerum varietate   (O rozmanitosti vecí,1557) boli jeho najznámejšími prácami o prírodnej filozofii. Publikované v polovici šestnásteho storočia sa stali veľmi populárnymi, ale taktiež rozpútali živú kontroverziu u filozofov, ktorí boli verní striktnej aristotelovskej ortodoxii ako aj u cirkevných kritikov. Tieto dve práce boli plnoprávne encyklopédie, v ktorých autor popísal všetky možné aspekty reality s nenásytnou zvedavosťou a obdivom, kladúc zvláštny dôraz na najvzácnejšie a nezvyčajné javy. Cardano veril,...

Séria čarodejníckych procesov a súdnych odvolaní  známych ako Vauderie d’Arras  začala v tomto burgundskom meste v roku  1459 a skončilo v Paríži v roku 1491. Procesy v skutočnosti trvali menej než rok, od novembra 1459 až do októbra 1460; apelačný proces sa samozrejme natiahol až na tridsať rokov. Z tejto dobre zdokumentovanej série procesov a súdnych odvolaní sa zachoval náš najúplnejší popis neskorostredovekého čarodejníctva v rámci celej Európy, vrátane záznamov o spojení čarodejníctva s herézou cez Valdenských. Náboženské, sociálne, ekonomické a politické faktory - všetky hrali úlohu v tejto tzv.  Vauderie d’Arras.  Napriek senzácií spôsobenej udalosťami v  Arrase, ich následný vplyv na vývoj čarodejníckych predstáv, praktík a súdnych stíhaní bol čoskoro nato zatienený objavením sa nemecky napísanom spise  Malleus Maleficarum   (Kladivo na čarodejnice, 1486), ktorého autorom bol Heinrich Kramer. Procesy v Arras pochádzali z dominikánskej g...

Teológ Johann Tinctor (Johannes Tinctoris; Jean Taincture), ktorý sa narodil a zomrel v Tournai v južnom Holandsku, patrí medzi najdôležitejších raných prispievateľov k zasadeniu a rozrastaniu sa hlavných prvkov novej, učenej vedy o démonologickom čarodejníctve v rámci hraníc súčasného Belgicka. Bol bývalým profesorom, rektorom a dekanom Fakulty slobodných umení v Kolíne v dobe  približne   od roku 1440 až 1460 a po roku  1456 aj  kanonikom v Katedrále Notre Dame v Tournai. Niekedy okolo roku 1460 napísal krátke pojednanie s názvom   Contra sectam Valdensium   (Proti sekte Valdenských) , v kontexte známeho procesu z roku 1459 zameranom proti Valdenským v mestečku Arras. Tinctorova kniha je taktiež známa pod odlišným názvom   Speculatio in secta Valdensium   (Úvaha o sekte Valdenských). Tinctor vo svojom traktáte vehementne zaútočil na zločin démonického kúzelníctva, ktorý on charakterizoval ako ešte horší než oddanosť pohanstvu, heréze alebo isl...

Úryvok z traktátu Výpady proti sekte čarodejníc autora Johanna Tinctora, napísaného v roku 1460 a preloženého do angličtiny Andrewom Gowom a Francoisom Pageauom: Ale tento otrávený ľud, toto najkrutejšie plemeno zmijí, chváli a schvaľuje všetky vyššie spomenuté mrzké zlá a vykonáva ich tak mnoho ako dokáže, vydržiavajúc vo veľkej úcte tých, ktorí sa sami najhroznejšie poškrvňujú páchaním týchto zlých a ohavných skutkov. Ba dokonca, aby ešte viac potešili svojho majstra, kráľa a kniežaťa všetkého zla a neprávosti, dobrovoľne sa ponúkaju páchať tieto zločiny a pri tom nie sú poháňaní žiadnou nádejou po zisku a vytúženou výhodou ani žiadnou vášňou alebo motívom po túžbe, pomste alebo nenávisťou, ale sami sa oddávajú všetkým zlám iba preto, aby poskytovali potešenie Otcovi temnoty, o ktorom každý vie, že obľubuje zvádzať do priepasti na základe takýchto lahôdok, pestovať takéto obety a vyznamenávať za takéto pocty, služby a holdy. A preto ich snahou je zničiť privolan...

Je to kniha mimoriadnej krásy — a nevýslovného zla. Je to odkaz dobového umeleckého štýlu a večných nebezpečenstiev plynúcich z nenávisti a strachu. (...) Je to manuskript z roku 1465, známy ako Výpady voči sekte valdenských. Valdenskí  boli stredovekí heretici, ktorí neschvaľovali moc kňazov a dovoľovali kázať aj ženám. Ale pre autora tejto knihy, dominikánskeho inkvizítora Johannesa Tinctora, bolo slovo valdénsky zvláštnym  kódom —  synonymom pre čarodejnicu. Dvadsaťpäť rokov pred vytlačením svetoznámej príručky lovcov čarodejníc  Malleus Maleficarum , zozbieral Johann Tinctor (taktiež známy ako Jean Taincture) rozličné ľudové povery a starobylé mýty a z nich vymyslel paranoidnú propagandistickú fantáziu, ktorá počas mnohých nasledujúcich storočí poháňala vražedné hony na čarodejnice — odkázala nám halloweensku obrazotvornosť, ktorá neustále dráždi našu predstavivosť. “ Nazýva sa to rozvinutá teória čarodejníctva a toto je jej začiatok, ” hovor...

Domnievam sa, že konečne má čs. historiografia tú česť, aby sa pochválila prekladom svetovo uznávaného diela mimoriadne plodnej katolíckej apologetiky z pera otca Elphiége Vacandarda o inkvizícii, jej začiatkoch za kresťanských rímskych cisárov až po jej pôsobenie v stredoveku a koniec v novoveku. Preklad do slovenčiny som zabezpečil z jej anglického vydania, dostupného na stránke projektu Gutenberg, kde sa nachádza bez rozsiahlejších poznámok pod čiarou: http://www.gutenberg.org/cache/epub/26329/pg26329.html A tu je jej spomínaný slovenský preklad: http://uloz.to/xtfnXSJ/inkvizicia-vacandard-pdf Dúfam, že sa Vám všetkým, či už horlivým tradicionalistom alebo “Novus Ordo heretikom” bude páčiť, keďže pochádza ešte z obdobia pred Koncilom, kedy dostala aj Imprimatur a Nihil Obstat od THOMASA J. SHAHANA, S.T.D. a JOHNA M. FARLEYHO, D.D, Arcibiskupa v New Yorku, prípadné pravopisné, syntaxe a sémantické chyby sú moje vlastné.

X. KAPITOLA KRITIKA TEÓRIE A PRAXE INKVIZÍCIE TAK takýto bol vývoj počas viac než tisíc rokov (200-1300) teórie katolíckych spisovateľov o donucovacej sile Cirkvi pri liečbe herézy.Začínala s princípom absolútnej tolerancie; skončila upálením na hranici. Počas éry prenasledovaní Cirkev, ktorá sama trpela pohanskou intoleranciou, heretikov iba exkomunikovávala a pokúšala sa ich priviesť späť k ortodoxnej viere pomocou vľúdnosti a silou argumentov. Ale keď sa cisári stali kresťanmi oni majúc na pamäti keď boli " Pontifices maximi ," hneď a zaraz sa snažili regulovať uctievanie a náuku prinajmenšom zvonka. Nanešťastie isté sekty nenávidené ako napríklad manichejci alebo svojou povahou revolučné ako napr. donatisti si vyžiadali uzákonenie krutých zákonov na ich potlačenie. Sv. Optatus tieto opatrenia schválil a pápež sv. Lev nemal kuráž ich neuznať. Avšak väčšina z raných Cirkevných Otcov, sv. Ján Chryzostom, sv. Martin, sv. Ambróz, sv. Augustín a mnohí ď...