katkryptolog

Syllabus, spor a kontext Autor: Robert P. Lockwood Keď John F. Kennedy v roku 1960 kandidoval za prezidenta bol kritizovaný za to, či by mal jeho katolicizmus byť prekážkou zastávať najvyšší úrad v krajine (USA). Kennedy napokon zvládol túto námietku v septembri roku 1960 prejavom k Greater Houston Ministerial Association. Jeho reč mala rozptýliť obavy, že jeho prezidentovanie by mohlo znamenať katolícke ovládnutie Ameriky s pápežom diktujúcim verejnú politiku. Väčšina z reči nebránila úlohu náboženstva vo verejnom priestore, ale skôr popierala to, že by jeho viera mohla vôbec hrať nejakú úlohu. " Verím v prezidenta, ktorého náhľady na náboženstvo sú jeho súkromná záležitosť ", uistil zhromaždených protestantských pastorov. Kennedyho reč sa odvtedy mala stať zdrojom istého druhu " testovacieho činu " pre katolíckych politikov—obzvlášť s rešpektom k problému legalizovaného potratu. Vo všetkej úcte ku Kennedymu reč odhaľuje svet antikatolíckych mestských legie...

Až do modernej doby bol primárnym subjektom náboženstva skôr sociálna skupina na rozdiel od dneška v ktorom je to osamelý jednotlivec. Náboženstvo poskytovalo morálnu a kultúrnu kostru v rámci ktorej pôsobila celá spoločnosť. Štát vyznával konkrétne náboženstvo a od občanov očakával, že k nemu prilipnú, zatiaľčo vytváral výnimky pre určité minority, s ktorými zaobchádzal s rozličným stupňami tolerancie. Útok na zavedené náboženstvo bol považovaný za občiansky prečin. A takto aj kresťanstvo, počas veľkej časti svojej histórie, fungovalo v rámci sociálneho systému, v ktorom občianske autority zastávali náboženstvo ľudu. Očakávalo sa, že štát by mal podporovať pravé náboženstvo. Druhý Vatikánsky koncil stále učí, vo svojej “ Deklarácii o náboženskej slobode”, že pre konštitutívny poriadok spoločnosti je legitímne poskytnúť zvláštne uznanie jednému náboženskému telesu akým je Katolícka Cirkev. V devätnástom storočí liberálni sekularisti apelovali na princíp slobody svedomia aby tak ospr...