katkryptolog

Táto otázka často zaznieva počas kritizovania kresťanstva ako hlavného vinníka a myslí sa to často z hľadiska počtu inovatívnych myšlienok a vedecko-kultúrneho pokroku. Termín "Temný vek" pochádza z latinského saeculum obscurum, poprvýkrát použitý pre obdobie stredoveku známym cirkevným historikom Cesare Baroniom v r. 1602.  Baronius, podobne ako väčšina intelektuálov považoval stredoveké obdobie - približne 500-1500 AD - za obdobie temnoty a obskúrnosti, zväčša kvôli (v jeho dobe) nedostatku dokumentárnych prameňov z ktorých by historik mohol čerpať. Termín sa taktiež začal používať ako hodnotový úsudok o celom období; odsúdenie vnímaných zlých dopadov nadvlády Cirkvi v tomto období.  V dôsledku čoho sa často stále používa ako synonymum pre "stredoveký" al. "stredovek" a v populárnom vnímaní sa spája s obrazom povery, potlačenia vedy a skúmania, upaľovania čarodejníc a heretikov, presvedčenia v Zem ako plochú dosku a predrenesančnú nevzdelanosť. Hist...

V kapitole č. 15 knihy The Christian Delusion - Blud kresťanstva  (Prometheus Books, 2010), Richard Carrier sa snaží argumentovať tým, že pohanská grécka veda sa snažila dosiahnuť vedeckú revolúciu, zatiaľčo sociálny kolaps v treťom storočí n. l. a následný rozmach kresťanstva to zastavil. Hoci Richard odkazuje na mnohých moderných odborníkov, pokiaľ som si vedomý tak žiadny z nich by nepodporil jeho tvrdenie, že grécka veda bola na vrchole revolúcie (povedzme v rámci jedného alebo dvoch storočí pričom kolaps v treťom storočí zabránil pokroku). Vedcom, ktorý sa priblížil dostatočne na to, aby podporil Richardovu pozíciu je pravdepodobne Lucio Russo v knihe  The Forgotten Revolution - Zabudnutá revolúcia  (Springer, 2003). Russo v nej predkladá argumenty na základe hlbokej znalosti starovekých prameňov o tom, že grécka veda dosiahla svoj vrchol približne okolo roku 300 pr.n.l. Naznačuje, že keď bol objavený zákon gravitácie a keď bol oveľa rozšírenejším heliocentrizmus Ar...

Mechanizmus známy pod názvom Antikytéra bol pravdepodobne zhotovený okolo roku 150 p.n.l.. Technológia, pomocou ktorej bol vytvorený, sa často laikmi v oblasti histórie považuje za mimoriadne sofistikovanú - a preto sa im zdá že to bol vrchol grécko-rímskej technológie, i keď rímska ríša trvala až do roku 427 n.l.. Preto je zaujímavou otázka, prečo sa táto technológia ďalej nerozvíjala? Aj keď vynález Antikytéry bol významným počinom, pretože je to jediný mechanizmus tohto typu, ktorý bol nájdený archeológmi, nebol však ojedinelý. Máme niekoľko zmienok v starovekej literatúre o kalendárnych mechanizmoch resp. vynálezoch, ktoré slúžili na výpočet polohy Slnka a planét. Nie je žiadnych pochýb o tom, že tieto stroje boli veľmi zriedkavé, ale tak to bolo preto, že len veľmi málo ľudí prejavovalo záujem o ich vlastnenie alebo na ich výrobu jednoducho nemali peniaze. Jedinými ľuďmi, ktorí mali oboje by mohli byť tí, s vznešeným postavením a s vedeckým záujmom o astronómiu, hoci mechanizmus...