Otroctvo a učenie Cirkvi z pohľadu histórie
Otroctvo bolo až do modernej doby prítomné takmer v každej známej spoločnosti. Počas biblického obdobia, odborníci ukazujú, bolo otroctvo považované za dané, hoci Izraeliti praktizovali naozaj mierne formy otroctva a nezotročovali natrvalo svojich súkmeňovcov. Ježiš, hoci opakovane odsúdil hriech ako druh morálneho otroctva, nepovedal ani slovo proti otroctvu ako sociálnej inštitúcii. Rovnako je to aj u pisateľov Nového zákona. Peter a Pavol napomínali otrokov, aby boli poslušní voči svojim pánom. Pavol nalieha na Filemóna aby pristupoval k svojmu obrátenému otrokovi Onezimovi ako k bratovi v Kristu. I keď diskrétne naznačuje nech Onezima prepustí, nehovorí tým, že Filemón je morálne povinný oslobodiť Onezima a nejakých ďalších otrokov, ktorých by mohol mať. Počas mnohých storočí bola Cirkev súčasťou otrokárskej spoločnosti. Pápeži sami vlastnili otrokov, vrátane niekedy stoviek muslimských zajatcov, ktorí slúžili ako posádka ich galejí. Počas kresťanského staroveku a stredoveku teol...