Príspevky

Zobrazujú sa príspevky so štítkom jesuits

Názorný príklad miniatúrneho jezuitského kódu

Obraz
Rozšírený príklad prvého typu (podľa klasifikácie J. Wickiho S.J., uvedenej v predošlom blogposte), ktorým utajovali svoju šifrovanú korešpondenciu jezuitskí patres môžeme nájsť v histórii Škótska za časov vlády anglickej kráľovnej Alžbety I. Táto metóda bola veľmi často používaná aj za vlády dynastie Stuartovcov (počínajúc vládou kráľa Jakuba I. Stuarta) a pozostávala zo substitúcie rozličných mien známych z klasickej antiky a iných za mená tých osôb spomenutých v liste. Tak napríklad Penelope  v skutočnosti znamenalo "The Queene of England", tj. kráľovnú Alžbetu I.; Crassus  znamenalo "The Lo. Thresorer" (the Lord Treasurer - Lord Strážca kráľovskej pokladnice); "Sir Robert Cecil" bol tu označený ako Solon  - čo bolo naozaj vhodným menom pre schopného štátnika, ktorý sa stal Alžbetiným prvým ministrom o dva roky neskôr. Obrázok šifry, ktorú obvykle používali škótski jezuiti a ich pomocníci,  ktorú ukoristil istý pán Randolph od farára z Douglasu,   Ar...

Martín Del Rio (1551–1608)

Del Rio bol jezuitský učenec, ktorý napísal jeden z najvplyvnejších traktátov o mágii a čarodejníctve pod názvom   Disquisitiones Magicae libri sex   (Šesť kníh o skúmaní mágie). Bol rozdelený do šiestich kníh, ktoré boli poprvýkrát publikované v troch častiach medzi rokmi 1599 a 1600 a následne často znovu vydávaný. Kniha 1 pojednávala o tom, čo malo byť chápané ako “povera”, teda rozličné odvetvia mágie (vrátane veštenia) a alchýmie, ktorú Del Rio bral s obozretnosťou, ale úplne ju nezavrhol. Kniha 2 skúmala druh mágie v ktorom vystupovali zlí duchovia a odpovedala na také otázky ako do akej miery boli mágovia viazaní prírodnými zákonmi; či bol možný sexuálny styk s duchmi a ak áno, či z neho mohol vzísť potomok alebo nie; a či zlí duchovia mohli skutočne spôsobovať to, že mŕtvi sa ukazujú živým . Kniha 3 má dve časti. Prvá sa zaoberá škodlivou mágiou—tu začal   Del Rio diskutovať obzvlášť o čarodejniciach ako aj o ľuďoch pod kontrolou zlých duchov—a druhá popisuje...

Kniha o kryptografii od jezuitu-vedca Athanasia Kirchera

Obraz
Athanasius Kircher ,  (1602-1680)  Polygraphia nova et universalis ex combinatoria arte detecta Romae: Ex typographia Varesij, rok vydania 1663: Bol to najoslavovanejší vedec svojej doby, člen jezuitského rádu, získal si svoju slávu ako prvý človek, čo sa pokúsil "rozlúštiť" egyptské hieroglyfy, čo sa mu však vôbec nepodarilo, pretože ich čítal ako ideogramy. Ako prvý sa však spustil do krátera sopky Vezuv, aby skúmal podzemné sily prírody, na základe tohto počinu napísal o podzemnom svete knižku a vyslúžil si titul "Otec vulkanológie". Táto práca nemeckého vedca a matematika je založená v princípe na spisoch Johannesa Trithemia. Joaquín García Carmona a iní tiež v nej vidia vplyv Blaise de Vigenère (1523-1596), ktorého polyalfabetická šifra ako sa zdá, bola pretransformovaná Kircherom na číselnú šifru. Zvláštny záujem v knihe  Polygraphia  vyvoláva jej prvá časť, kde Kircher navrhuje systém pasigrafie alebo univerzálneho písm...