katkryptolog

V roku 1182 politická kríza v Byzantskej ríši viedla k masakru Latinníkov (západných kresťanov, zväčša pochádzajúcich z talianských mestských štátov Benátky, Janov a Pisa) v Konštantínopole. Rodiny týchto kupcov, ktorí sa do Konštantínopolu v značnom počte presťahovali kvôli obchodným dôvodom, si toho najviac vytrpeli zo strany byzantských vojakov ako aj vzbúrených gréckych ortodoxných obyvateľov mesta. Katolícky historik Warren Carroll správne spája udalosti z roku 1182 s tými, ktoré sa stali v roku 1204 a vyplienením Konštantínopolu počas IV. križiackej výpravy. Ako píše, Hrôzyplné a úplne neobhájiteľné ako také vyplienenie bolo, malo by sa po spravodlivosti naň spomínať že nebolo tak celkom nevyprovokované; viac než raz (ako pri masakre z roku 1182) Gréci z Konštantínopolu vtedy zaobchádzali s Latinníkmi rovnako ako sa s nimi zaobchádzalo tentoraz ... Historici, ktorí nešetria výrazmi rozhorčenia a odsúdenia - so značným odôvodnením - pri popise vyplienenia Kon...

Historici štvrtej križiackej výpravy (1202-04) v minulosti hľadali vysvetlenia, prečo sa križiaci rozhodli priplávať do hlavného mesta byzantskej ríše Konštantínopolu, namiesto aby tiahli do Egypta. Niektorí sa domnievali, že križiaci boli oklamaní benátskym dóžom resp. niektorým iným spiklencom, zatiaľčo iní argumentujú s tým, že rozhodnutie ísť a dobyť Konštantínopol bolo takmer náhodné, kde zohrali svoju úlohu nepredpovedateľné okolnosti, ktoré križiacku armádu zviedli na toto riskantné dobrodružstvo. Avšak historik Savvas Neocleous, píše v článku v najnovšom čísle časopisu Journal of Medieval History ,  že ” skutočným dôvodom pre diverznú vojenskú akciu namierenú proti Konštantínopolu v r. 1203, ktorú naplánovali Benátčania a križiaci a ich následný útok na cisárske hlavné mesto v roku 1204, bol to jednoduchší a, v ich mysliach čoraz viac ťaživý záujem: zaplatenie mimoriadne vysokých dlhov .”