katkryptolog

Diskusia o Levitiku 18,22 sa často zvrhne na citovanie jedinej vety bez pochopenia jej pôvodného zmyslu. Ako bývalý kresťan a dnešný ateista sa na Bibliu pozerám nie ako na božský zákonník, ale ako na fascinujúci historický dokument. A keď ju čítame poctivo – v jej kultúrnom a jazykovom kontexte – zrazu zistíme, že mnohé „jasné zákazy“ z nej prestávajú byť také jednoznačné, ako sa zdajú na prvý pohľad. Poctivé čítanie znamená čítať v kontexte Jedna z najcitovanejších viet v diskusiách o homosexualite pochádza z Levitika 18,22: „Nesmieš obcovať s mužom, ako sa obcuje so ženou. To je ohavnosť.“ Na prvý pohľad to znie ako jednoznačný zákaz. No biblická exegéza posledného storočia ukazuje, že význam tohto verša je oveľa konkrétnejší – a viazaný na svoj čas a kultúru. Leviticus 18 patrí do tzv. Kňazského zákonníka (Holiness Code, Lv 17–26) – súboru predpisov, ktoré mali zabezpečiť rituálnu čistotu starovekého Izraela. Nejde o univerzálnu morálku, ale o to, čo robí Izrael „svätým“, t...

Príbeh Agnes Bernauerin (1410 – 1435) patrí k najsilnejším a najpretrvávajúcejším mýtom "temného" stredoveku. Obraz krásnej, nevinnej, neurodzenej dievčiny, ktorú z čistej lásky k princovi Albertovi Wittelsbachovi upálili zlí a fanatickí cirkevní alebo štátni predstavitelia za čarodejníctvo, si podmanil umelcov, spisovateľov a verejnosť. Romantické a osvietenské podanie však v skutočnosti zakrýva komplexnejšiu historickú realitu. Tú nám pomáha odhaľovať moderná historická veda, konkrétne na poli právnej histórie. Jedným z kľúčových revizionistických pohľadov je štúdia emeritného profesora občianskeho práva a dejín práva z Univerzity v Augsburgu, prof. em. Dr. Hansa Schlosslera , s názvom: „Agnes Bernauerin (1410-1435): Der Mythos von Liebe, Mord und Staatsräson“ (Mýtus o láske, vražde a záujme štátu) . Schlosserova práca, rovnako ako aj zistenia iných historikov a právnych expertov, odhaľuje, že príbeh Agnes Bernauerin bol zrejme viac o štátnom záujme, ohrození stability a p...

 Ahojte! Každý rok na jeseň sa znova a znova objavuje tvrdenie, že Halloween je pohanský sviatok, ktorý si privlastnila cirkev. Mnohí veria, že jeho korene siahajú až k starovekému keltskému festivalu Samhain . Ale je to naozaj pravda? Poďme sa pozrieť na fakty a zistiť, čo o tom hovorí veda a história. Mýtus o Samhaine: Chýbajúce dôkazy Hoci sa často uvádza, že Halloween je priamym pokračovateľom keltského festivalu Samhain, moderné historické a archeologické výskumy nepotvrdzujú priamu a neprerušenú líniu medzi týmito dvoma sviatkami. Samhain bol nepochybne významný keltský festival, ktorý sa spájal s koncom žatvy, zapaľovaním ohňov a začiatkom nového roka. Je pravdepodobné, že v danom období existovali aj iné rituály, ale priame dôkazy, ktoré by prepojili tieto zvyky s preobliekaním, koledovaním alebo vyrezávaním tekvíc, jednoducho neexistujú. Väčšina týchto tradícií sa vyvinula v neskoršom období. Pôvod mena a dátumu Už samotný názov „Halloween“ nám napovie veľa. Je to skráten...

Prehnaná povesť : Galileo Galilei je často považovaný za otca modernej vedy, no jeho zásluhy sú preceňované. Teleskopické objavy : V roku 1609 začal používať teleskop, no jeho astronomické objavy neboli jedinečné – podobné urobili aj iní vedci v Británii, Nemecku a Taliansku. Heliocentrizmus : Galileo obhajoval Kopernikovu teóriu, no jeho vplyv na jej presadenie bol minimálny; väčšiu zásluhu má Johannes Kepler. Vedecká komunita : Galileo nepracoval osamotene, ale ako súčasť širšej vedeckej komunity, vrátane Simona Stevina či Isaaca Beeckmana. Literárny talent : Jeho najväčšou silou boli pútavé a presvedčivé spisy, ako napríklad Diskurzy o dvoch nových vedách (1638), ktoré boli rétoricky aj vizuálne pôsobivé. Mýtus o hrdinovi : Galileo získal status vedeckého hrdinu až koncom 18. a v 19. storočí, najmä kvôli konfliktu s cirkvou a popularizácii vedy verzus náboženstva. Skutočný prínos : Bol výnimočný experimentátor, pozorovateľ a teoretik, no nie zakladateľ vedeckej metódy ani prv...

  Turínske plátno, jedna z najkontroverznejších relikvií kresťanstva, fascinuje ľudí už stáročia. Mnohí veria, že ide o plátno, do ktorého bolo zabalené telo Ježiša Krista po ukrižovaní, s odtlačkami jeho tváre a tela. Iní ho považujú za stredoveký podvod. Nový objav v dokumentoch zo 14. storočia, konkrétne v diele normanského učenca Nicole Oresme, prináša čerstvý pohľad na túto záhadu. Poďme sa pozrieť, ako tento nález mení naše chápanie histórie plátna a čo nám hovorí o viere, skepticizme a hľadaní pravdy v stredoveku. Čo je Turínske plátno? Pre tých, ktorí o plátne ešte nepočuli, ide o kúsok ľanovej tkaniny s rozmermi približne 4,4 x 1,1 metra, na ktorom sú viditeľné odtlačky mužského tela, vrátane tváre, rúk a nôh, spolu s krvavými škvrnami. Mnohí veriaci ho považujú za posvätnú relikviu, ktorá zachytáva obraz Krista. Plátno je dnes uchovávané v Turíne v Taliansku, no jeho história je plná záhad a sporov. Prvýkrát sa plátno objavilo v polovici 14. storočia v malej dedinke Li...

Táto otázka často zaznieva počas kritizovania kresťanstva ako hlavného vinníka a myslí sa to často z hľadiska počtu inovatívnych myšlienok a vedecko-kultúrneho pokroku. Termín "Temný vek" pochádza z latinského saeculum obscurum, poprvýkrát použitý pre obdobie stredoveku známym cirkevným historikom Cesare Baroniom v r. 1602.  Baronius, podobne ako väčšina intelektuálov považoval stredoveké obdobie - približne 500-1500 AD - za obdobie temnoty a obskúrnosti, zväčša kvôli (v jeho dobe) nedostatku dokumentárnych prameňov z ktorých by historik mohol čerpať. Termín sa taktiež začal používať ako hodnotový úsudok o celom období; odsúdenie vnímaných zlých dopadov nadvlády Cirkvi v tomto období.  V dôsledku čoho sa často stále používa ako synonymum pre "stredoveký" al. "stredovek" a v populárnom vnímaní sa spája s obrazom povery, potlačenia vedy a skúmania, upaľovania čarodejníc a heretikov, presvedčenia v Zem ako plochú dosku a predrenesančnú nevzdelanosť. Hist...

Autori a scenáristi, astrofyzik Steven Soter a vdova po astronómovi a veľkom popularizátorovi vedy Carlovi Saganovi Ann Druyan v prvej epizóde populárno-vedeckého seriálu Cosmos: A Spacetime Odyssey sa pokúsili o predvedenie postavy Giordana Bruna ako martýra vedy a tým sa dopustili značných skreslení v rámci histórie vedy... Animovaná scéna v jeho prvej časti sa snaží ukázať, že Bruno bol "vyhodený" z rehoľného domova za čítanie " kníh zakázaných Cirkvou ".  Ukazuje sa v nej, ako číta Lukréciov spis O povahe vecí , ktorý bol prinútený schovať pod dosky dlážky v jeho cele, údajne preto, že táto práca bola jednou zo zakázaných kníh.  Hneď nato sa do jeho cely vlámu hrozivo zkarikovaní "zlosynovia" z kléru a v ďalšej scéne je chudák Bruno vykopnutý na ulicu.  V skutočnosti však Lukrécius "zakázaný" nebol a značne populárne tlačené vydanie tejto práce bolo v Taliansku vydané  približne pred 80 rokmi od údajného incidentu s Brunom bez žiadnych pro...

Keďže som sa z rôznych reakcií na moju odpoveď kritikom kresťanstva "nedozvedel", či je neskonalý optimizmus istých ľavicovo-liberálnych diskutérov o starovekých poznatkoch a ich strate zničením Veľkej Alexadrijskej knižnice opodstatnený, či to nie je len moja autorská "licentia poetica", zbožný výmysel  na oklamanie čitateľa resp. hyperbolizácia s nádychom irónie, a či som selektívne nezamlčal podstatné informácie, ktoré by mohli kresťanov naozaj usvedčiť z tohto "civilizačného zločinu" voči vedecko-technickému pokroku, robím  tak teraz a podrobnejšie. Doplnil som preto do   predošlého článku  rôzne skutočné vyjadrenia, podľa nadšených i kritických svedectiev rôznych diskutérov a aj citácie z portálu, ktorý sa venuje školskej edukácií dejepisu a jeho sprostredkovaniu mladšej generácií pomocou audiovizuálnych pomôcok, ako sú aj filmové diela. Film Agora a historické fakty Venujme sa však téme: Aké bolo postavenie ženy a do akej miery boli autonómne, ak...

Je mnoho príbehov a legendárnych rozprávaní, ktoré sa neodohrali tak, ako je to často vnímané vo vedomí širokej laickej verejnosti. Udalosť, ktorá sa často spája so stredovekým križiackym hnutím a ktorá dostala prívlastok "detská", je podľa väčšiny súčasných historikov iba mýtom. V tradičnej verzii príbehu sa celá výprava začína okolo roku 1212, kedy mal mať mladý pastierik víziu Ježiša, ktorý ho mal vyzývať k tomu, aby sa postavil do čela križiackeho ťaženia oslobodiť Svätú zem.  Po tom, čo sa postupným priberaním ďalších a ďalších stalo masové hnutie zložené z ostatných detí a mladých ľudí, tento pastier viedol púť tisícov do Talianska, kde sľúbil svojim mladým nasledovníkom, že vody Stredozemného mora sa rozostúpia, aby tak mohli prejsť po dne suchou nohou až do Jeruzalema. Ako ďalej prisľúbil, v ňom prebývajúci Saracéni sa ochotne obrátia na kresťanstvo, Pravý kríž bude znovu obnovený a započne Nový vek svätosti. Príbeh následne sa zvrtne tak, pretože more sa nerozostúpi,...

Neustále sa stretávam v diskusiách s rôznymi fanúšikmi postmodernej a ľavicovoliberálnej "rajskej záhrady". Mám ich naozaj v obľube, pretože sú často zdrojom nepreberného množstva rozprávok, legiend plných poloprávd, faktoidov založených na určitých historických udalostiach, ktoré sa nejako dostali do širokého povedomia verejnosti a dodnes vyvolávajú kontroverzie. Títo predstavitelia prosto prekrásneho nového sveta bez náboženstiev, povier a radostného pseudointelektuálneho poskakovania z jedného obláčika scientistického semiracionalizmu a selektívneho skepticizmu na druhý veľmi radi prichádzajú s veľmi zábavne vyfabulovanou historkou, síce s nostalgicko-tragickým nábojom, o nenávratnej újme pre ľudstvo a jeho vývoj pozitívnym smerom. Táto romantická a osvietensko-liberálna historka sa spája s osudom tzv. Veľkej Knižnice v Alexandrii. Poďme sa teda podujať na krátke rozpletenie pavučiny, z ktorej je táto moderná rozprávka starostlivo utkaná. Aj keď myšlienka na to, že svet b...

Nadväzujúc na post z minulého týždňa chcel by som preskúmať protiargumenty Richarda Carriera namierené voči téze Posvätnej vedy, že len kresťanstvo malo napomôcť vzniku modernej vedy. Jeho argumenty sa objavili v kapitole č.15 knihy The Christian Delusion - Blud kresťanstva (Prometheus Books, 2010). Ako som predtým poznamenal myslím si, že má právo na kritiku tézy, ktorú mimochodom skôr ďalej rozvíjajú populárni spisovatelia než súčasní akademickí historici vedy. Prvé Richardovo vyvrátenie poukazuje na to, že kresťanstvo ovládalo Západ od štvrtého až do dvanásteho storočia a to bez veľkej známky vedeckého  pokroku. Ak je pravda, že kresťanstvo bolo nutnou a postačujúcou podmienkou na to, aby vznikla veda, mohli by sme očakávať, že by sa tak stalo v tomto období. V skutočnosti počínajúc vládnutím Karola Veľkého západní učenci úspešne pracovali na ovládnutí latinského vedeckého dedičstva, ale to bolo skromné v porovnaní s tým, čo bolo dostupné v gréčtine. Samozrejme sa naučili čo i...

Desať najčastejšie sa vyskytujúcich omylov a mýtov o honoch na čarodejnice,  opravených a okomentovaných profesorom histórie Brianom A. Pavlacom, Ph.D. #1. Čarodejnice boli príkladom stredovekej krutosti a barbarizmu. #2. Cirkev bola zodpovedná za čarodejnícke procesy. #3. Pri honoch na čarodejnice boli hlavným terčom ženy. #4. Čarodejnícke procesy boli pokusom o "femicídu" resp. "gendercídu" znamenajúcu prenasledovanie ženského pohlavia, ako ekvivalent genocídy. #5. Čarodejnícke procesy boli všetky rovnaké. #6. Vďaka honom na čarodejnice zomreli miliony ľudí. #7. Ľudia odsúdení počas honov na čarodejnice boli upálení na hranici. #8. Počas doby honov na čarodejnice naozaj existovali čarodejnice a prevádzkovali mágiu. #9. V modernom používaní sa dá termín "hon na čarodejnice" použiť na ľubovoľné prenasledovanie skupiny ľudí. #10. Moderné čarodejníctvo/mágia/wicca je priamym pokračovaním tých praktík, ktoré ľudia vykonávali počas hon...

Chrám zasvätený starogréckej bohyni Artemis v Efeze bol jedným zo Siedmych divov starovekého sveta, ale takmer nič sa z neho do dneška nezachovalo. Takže je na mieste otázka kto ho zničil a v dejinách patrí aj medzi tie najzaujímavejšie. Našťastie však máme historický prameň, ktorý nám poskytuje odpoveď. A nachádza sa v spise Jordanesa Dejiny Gótov , zostavenom okolo roku 550 n.l. Rozpráva nám v ňom (20:107), o tom, že približne v roku 259 n.l. “ Respa, Veduc a Thuruar, vojenskí vodcovia Gótov si vzali loď a preplávali cez úžinu Helespont do Ázie. Tu rozvrátili mnoho obývaných miest a zapálili vychýrený chrám bohyne Diany v Efeze, ktorý ako sme napísali predtým postavili Amazonky ”. V  Jordanovej práci  sa však nachádza aj  zdravý varovný signál, pretože začiatok je čistá legenda (a to sa nezmieňujem o jeho tvrdení, že ten chrám postavili Amazonky). Samozrejme vo všeobecnosti sa dá považovať za spoľahlivý zdroj, keď príde na vojenské strety medzi Gótmi a Rimanmi z tretie...

Prednedávnom som bol pasívnym svedkom vášnivej a často veľmi ostrej diskusie pod článkom uverejnenom na blogovisku  istého mienkotvorného denníka  medzi kresťanmi a neveriacimi na tému "dvojtisícročného katolíckeho podvodu" a dopadu tejto "lži" na dejiny Západej civilizácie. Značná časť ideologicky vyhranených neveriacich je presvedčených, že práve kresťanstvo svojím "myšlienkovým útlakom" po tzv. Solúnskom edikte z r. 380, spôsobilo pád klasickej grécko-rímskej civilizácie. Pretože som už v minulosti napísal niekoľko článkov na mojom blogu, ktoré ukazujú pozitívny dopad, aký malo na vedu kresťanstvo, chcel by som sa čo najvýstižnejšie vyjadriť aj k tejto téme. Tieto argumenty sú zdanlivo podporované niekoľkými citátmi od klasických historikov ako Ammianus Marcellinus a primárnych prameňov ako je napr. Teodóziov právny kódex. Dokonca k nim môžeme prirátať aj knihu  The Closing of the Western Mind  amatérskeho historika a vytrvalého publicistu Charlesa Fre...

Uvedenie praxe pitvania ľudského tela v západnej Európe je jednou z najprekvapivejších udalostí v histórii prírodných vied. Pretože o jej vykonávaní prakticky nie je počuť v akejkoľvek inej kultúre kvôli silnej tabuizácii rozrezávania tiel a neposkytnutím patričného rešpektu požadovaného tradíciou. V starovekom svete bola nakrátko povolená v Alexandrii v treťom storočí pred n. l. zrejme preto, že balzamovanie tiel určených pre mumifikáciu už v sebe zahrňovalo odstraňovanie väčšiny z mäkkých telesných orgánov. Preto rezaním otvárať mŕtve telá v Egypte nebolo až tak šokujúce ako mohlo byť niekde inde. Ak máme veriť starovekému autorovi píšúcemu o medicíne, prax v Alexandrii sa dokonca vzťahovala aj na vivisekciu živých zajatcov. Samozrejme akékoľvek rezanie ľudského tela bolo zakázané pohanskými rímskymi autoritami. V druhom storočí n.l. mal Galén vykonávať všetky tieto činnosti na zvieratách, najmä na sviniach a berberských opiciach. Toto spôsobovalo chyby v jeho práci o anatóm...