katkryptolog

 Úvod Dvanásty október 1919 sa nezapísal do histórie Ružomberka len ako deň násilných výtržností, ale aj ako moment, kedy sa emócie verejnosti stali nekontrolovateľnou politickou silou. Po násilnom odvlečení farára a poslanca Andreja Hlinku po jeho návrate z Paríža, vyvrcholil hnev ľudovej strany v drancovaní, ktorého dôsledky sa tiahli až do roku 1921. Z dobového pohľadu, zaznamenaného napríklad v Lidových novinách , prináša súdny proces detailný obraz o tom, ako politická amnestia a verejný tlak formovali vymožiteľnosť práva v mladej republike. Hnev ľudu a politická agitácia Dobová tlač nešetrila kritikou smerom k ľudovej strane , pričom poukazovala na to, že dav sa stal nástrojom agitátorov. Útoky neboli náhodné, ale cielené proti obyvateľom, ktorí neboli „toho istého vyznania“ alebo boli vnímaní ako politickí oponenti Hlinku. Najbrutálnejší útok sa odohral v dome továrnika Ondreja Jančeka , kde bola škoda obrovská. Svedectvá hovoria o vandalizme, rabovaní a ponižovaní. Pani Ja...

Aféra, o ktorej sa dnes dočítate, nie je len príbehom o zločine. Je to príbeh o sprisahaní, politických hrách a zúfalom boji jedného muža o spravodlivosť, ktorý odhaľuje temné pozadie mladej Československej republiky. Hovoríme o afére Ľudovíta Palounka a pokuse o vypálenie Hlinkovej tlačiarne Lev v Ružomberku v roku 1920. Kto bol Ľudovít Palounek? Ľudovít (Ludvík) Palounek bol bývalý vojenský spravodajca s pôsobením v ruskom generálnom štábe a neskôr v Ministerstve národnej obrany ČSR. Tvrdil, že v marci 1920 dostal šifrovaný rozkaz na „znemožnenie tlačovej agitácie“ Slovenskej ľudovej strany vypálením jej tlačiarne v Ružomberku. Operácia „Lev“ Na akcii sa mali podieľať kapitán Theodor Kouba a poručík Karel Nový. Palounek im odovzdal zapaľovacie zariadenia. Podľa neho boli testované už v roku 1919 v záhrade vily ministra národnej obrany Václava Klofáča. Aj keď sa tlačiareň nepodarilo úplne zapáliť, Palounek tvrdil, že operácia bola hradená zo štátnych prostriedkov. ...