katkryptolog

Ako píše kronikár Bell vo svojom diele " Unknown London ", hlásil sa jedného dňa u Thurloea neznámy návštevník, ktorý sa obával odhaliť svoje meno. Vyžiadal si rozhovor medzi štyrmi očami a povedal mu: "Sir, strácate neuveriteľné množstvo času s vaším Black Chamber . Nechávate v ňom opisovať rozlúštené listy, čo vyžaduje veľké množstvo osôb a času. Ak mi zveríte jeden z týchto listov a necháte ma s ním osamote, dodám vám kópiu nerozoznateľnú od originálu. Písmo po niekoľkých hodinách síce opäť zmizne, ale Vy budete mať dostatok času, aby ste si korešpondenciu prečítal a podľa vášho štýlu vyhodnotil..." Thurloe sa so Samuelom Morlandom, tak znelo meno neznámeho, ktorý objavil spôsob kopírovania, tajne dohodol. Vynálezca pracoval od tej doby iba pre šéfa tajnej služby. S jeho pomocou mohol Thurloe zabrániť, aby Cromwell otvoril otrávený list, ktorý mu poslal ktosi z Francúzska. Vďaka Morlandovi sa mimo iného podarilo rozdrtiť spiknutie Johna Packingtona, ktorý do A...

Je ešte mnoho nepoznaného v dejinách. Medzi takéto tajomstvami opradené skutočnosti patria aj osoby a obsadenie anglického Black Chamber  (Tajného kabinetu). Jedným z neúnavných otváračov listov a lúštiteľov ich obsahu a falšovateľov pečatí  " uší, očí a úst britského impéria " bol  Samuel Morland (1625-1695), súčasník Johna Wallisa . Líniový drevorez pod názvom: Samuel Morlandus Eques Auratus & Baronettus nec non Camerae Privatae Generosus. Nápis na zvitku: DEGLI AMICI GUARDIMI DIO (Bože ochráň ma pred mojimi priateľmi). Uverejnené na frontispise pojednania The Description and Use of two Aritmethick Instruments, rok vydania 1673 Okrem toho, že - hoci bol isto menej dôvtipným ako Wallis, ktorý sa staral o najťažšie materiály - pracoval s ním ako kryptoanalytik v tajnej miestnosti pripojenej k poštovému úradu, na ktorý dohliadal Thurloe, šéf tajnej služby (tajná miestnosť vedľa poštového úradu mala svoj vlastný, súkromný vchod. Wallis, istý Isaac Dorislaus a Mor...

 „Začalo to v 40-tych rokoch 18.storočia (1740) za vlády cárovnej Alžbety založením Čierneho kabinetu (Black Chamber) v St. Peterburgu v rámci poštového úradu, ktorého úlohou bola perlustrácia, t.j. otváranie a čítanie (vrátane kryptoanalýzy a prekladu) diplomatických ako aj osobných listov. Špecialisti, aby ich otvorili a rozlomili, podkladali pod voskové pečate horúce drôty, iní podľa potreby falšovali pečate. Jedným z najtalentovanejších šéfov tohoto oddelenia, Christian Goldbach, je známy z histórie matematiky tým, že bol stimulom pre ďalšie práce Fermata a Eulera. Alžbeta venovala zvláštnu pozornosť práci čierneho kabinetu, všetka zachytená korešpondencia sa dostávala k nej a ona ju využívala pri rozhodovaní v záležitostiach politiky. V rokoch 1913-14, keď táto organizácia fungovala ako zvláštne oddelenie Ministerstva zahraničných vecí a telegrafné spojenie umožňovalo ľahšie získavanie správ, desiatky zamestnancov v ňom čítalo 2939 zach...

Otec Christiana Goldbacha  (1690-1764) bol protestantským pastorom v meste  Königsberg (Kráľovec, Kaliningrad). Goldbach tu vyrastal a navštevoval aj miestnu univerzitu. I keď sa tu stretol s matematikou, ale vo veľkej miere študoval právo a medicínu. V roku 1710 sa vydal na dlhú cestu po Európe, počas ktorej sa stretával s poprednými vedcami tej doby. V Lipsku v roku 1711 sa stretol s Gottfriedom W. Leibnizom  a neskôr vzájomné styky udržiavali pomocou listovej korešpondencie. Na svojich cestách v Londýne a v Benátkach sa stretol so známymi matematikmi rodiny Bernoulli, Mikulášom a Danielom a De Moivrom. Diskutovali o matematických problémoch spojených s nekonečnými radmi. V roku 1724 sa nakoniec vrátil do rodného Kráľovca, kde sa stretol s dvomi významnými predstaviteľmi vedeckého a spoločenského života, Georga Bilfingera, filozofa a štátnika a Jacoba Hermana, matematika, ktorí boli iniciátormi založenia Ruskej akadémie vied podľa nemeckého vzoru (čo bol Leibnizov nápa...

HERBERT O. YARDLEY: Tajemství americké Černé komory 1890 - 1958 Netrpělivý dvadvacetiletý bývalý telegrafista drah, který v roce 1912 dorazil pře obrovskou budovu ve viktoriánském stylu na Pennsylvania Avenue, aby se ucházel o nové místo šifranta Ministerstva zahraničí, si okamžitě uvědomil, že jeho představa o vzrušení, které tato práce přínáší je zcela chybná. To místo byla hrobka; v apatii Washingtonu před I. světovou válkou nedosahovala práce na Ministerstvech zahraničí, války a námořnictva, umístěných v této budově, ani dramatičnosti a vzrušení práce v archivu. Herbert Yardley dorazil z Indiany s přesvědčením, že toto srdce americké moci se bude hemžit činností a intrikami. Místo toho odráželo Ministerstvo zahraničí obecnou izolacionistickou náladu země;mělo velice malou představu o tom, co se skutečně děje ve zbytku světa a nezdálo se, že by se o tonějak zvlášť zajímalo. Yardley se pustil do tupé rutiny zaměstnance a zpestřovalsi mnohé únavné hodiny, tím, že se...