katkryptolog

"Rímska cirkev nikdy nepredávala rozhrešenia, ako to jej protivníci často tvrdili. Ale - a to je podstatný rozdiel – dovolila platiť hriešnikom poplatky za buly, ktoré im boli doručené ako dôkaz, že dostali rozhrešenie svojich hriechov. Buly boli potrebné, ak trestný čin či zločin bol verejne známy. Aby previnilec mohol pristúpiť k sviatostiam, musel preukázať listinu o rozhrešení. Tá istá zásada sa používala vo svetskom práve pri udelení milosti alebo odpustení trestu kráľmi. Potvrdenie o tom, čiže zápis do zoznamu, bol podmienený vyberaním určitej taxy. Tento zvyk prevzali Frankovia ešte pred prijatím kresťanstva. Jacques Dueze /pápež Ján XXII./ svojou knihou o taxách ... chcel kodifikovať a zovšeobecniť tento zvyk aj v cirkvi, aby takto obnovil jej financie. Tieto buly neplatili len pre členov kléru, aj pre laikov boli určené taxy. Sadzby sa počítali v grošoch,... Za hriech otcovraždy , bratovraždy alebo vraždy príbuzného bola pre laikov určená taxa 5 - 7 grošov, podobne za kr...

Vo vývoji perzekúcie čarodejníctva hralo centrálnu úlohu rímske pápežstvo a jeho rozhodnutia o oficiálnej doktríne. Denominačný prístup k cirkevnej histórii v devätnástom storočí predstavil postoje pápežov v jednostrannom svetle, buď polemicky alebo apologeticky. Z toho pramenili prehnané interpretácie, usmerňované nasledujúcim výskumom a štúdiom originálnych textov počas nedávnych desaťročí. Ako celok sa naše vyhodnotenie úlohy pápežstva vo vytváraní a udržiavaní doktríny čarodejníctva stalo oveľa odstupňované, ale dodnes v tejto otázke nebol dosiahnutý žiadny všeobecne akceptovaný vedecký konsenzus. Pápežstvo, ktoré sa postupne vyvinulo vďaka rastúcej dôležitosti biskupa Ríma po piatom storočí, dosiahlo svoj celkový význam v desiatom a jedenástom storočí a stalo sa konečnou autoritou latinskej Cirkvi vo všetkých oblastiach doktríny, vrátane problémov démonológie a čarodejníctva. V stredoveku právne rozhodnutia Svätej Stolice teoreticky vyžadovali absolútnu poslušnosť, ale pápežská ...