katkryptolog

V diskusiách o homosexualite sa často odvolávame na „jasné“ biblické texty — Sodomu a Gomoru, Pavlov list Rimanom či Korinťanom. Ale keď tieto pasáže čítame poctivo, v ich historickom a jazykovom kontexte, obraz sa zásadne mení. Ako bývalý kresťan, dnes sekulárny pozorovateľ, sa na Bibliu pozerám nie ako na zákonník, ale ako na živý text, ktorý odhaľuje, ako sa človek kedysi snažil pochopiť sám seba, svoje túžby a hranice. 1️⃣ Sodoma a Gomora: príbeh o moci, nie o orientácii Keď sa povie Sodoma, mnohí si automaticky vybavia „hriech homosexuality“. Ale v skutočnosti ide o príbeh násilia a poníženia , nie o erotiku. V Gn 19 muži mesta obkľúčia Lótov dom a žiadajú, aby im vydal svojich hostí, „aby ich poznali“ ( yadaʿ ). Toto hebrejské slovo môže znamenať pohlavný styk, ale v danom kontexte ide o znásilnenie ako akt moci a poníženia cudzincov . V starovekom Blízkom východe bola pohostinnosť posvätnou povinnosťou . Zneužiť hosťa znamenalo rúhať sa základným princípom spoločenského p...

Diskusia o Levitiku 18,22 sa často zvrhne na citovanie jedinej vety bez pochopenia jej pôvodného zmyslu. Ako bývalý kresťan a dnešný ateista sa na Bibliu pozerám nie ako na božský zákonník, ale ako na fascinujúci historický dokument. A keď ju čítame poctivo – v jej kultúrnom a jazykovom kontexte – zrazu zistíme, že mnohé „jasné zákazy“ z nej prestávajú byť také jednoznačné, ako sa zdajú na prvý pohľad. Poctivé čítanie znamená čítať v kontexte Jedna z najcitovanejších viet v diskusiách o homosexualite pochádza z Levitika 18,22: „Nesmieš obcovať s mužom, ako sa obcuje so ženou. To je ohavnosť.“ Na prvý pohľad to znie ako jednoznačný zákaz. No biblická exegéza posledného storočia ukazuje, že význam tohto verša je oveľa konkrétnejší – a viazaný na svoj čas a kultúru. Leviticus 18 patrí do tzv. Kňazského zákonníka (Holiness Code, Lv 17–26) – súboru predpisov, ktoré mali zabezpečiť rituálnu čistotu starovekého Izraela. Nejde o univerzálnu morálku, ale o to, čo robí Izrael „svätým“, t...

Biblia, svätá kniha kresťanstva, známa Kniha kníh a široko ďaleko rešpektovaná ako morálny kódex či základ pre hodnoty civilizácie. Bola a je často využívaná a povedzme si, že aj zneužívaná na ospravedlňovanie všetkého na čo si len vieme spomenúť: otroctva, podradného postavenia žien, slobody a ľudských práv. Dnes sa zameriame na jeden z najvypuklejších problémov minulosti. A ním je mágia a jej odsudzovanie kresťanským učením. Z pasáží, ktoré sa zaoberajú mágiou bol pravdepodobne najčastejšie citovaným textom v neskorostredovekom a ranomodernom období verš Exodus 22,18: " Maleficos non patieris vivere. "/Čarodejnicu/ nenecháš  nažive." Tento text, často citovaný spoločne neskoršími teológmi a lovcami čarodejníc v jeho doslovnom zmysle, sa v 1. a až do dvanásteho storočia prekvapujúco nepovažoval za jednoznačný "Boží príkaz" odsudzujúci čarodejnicu na smrť. V kresťanskej literatúre venovanej mágii a jej škodlivému pôsobeniu v rukách človeka sa téma akým s...

Ex 22, 17: Preklad hebrejského textu: Čarodejnicu nenecháš nažive. Preklad gréckeho textu: Čarodejníkov nenecháte nažive. Podobný text v Lv 19, 26 zakazuje všetky ostatné typy mágie a čarodejníctva. Na SBV (Starovekom Blízkom Východe) sa spôsoby konzultovania s nadprirodzenými bytosťami delili na dovolené a zakázané. Toto delenie záviselo od náboženských zvykov. Tak napr. termín čarodejníctvo, hebr.  כשף  , akk. kaššápu , sa nachádza tak v bibl. textoch (porov. Dt 18, 10; Mal 3, 5), ako aj v MAL (Middle Assyrian Laws, Stredoasýrske zákony) A 47. V oboch prípadoch je to zakázaný spôsob konzultovania s vyššími bytosťami. Naopak, iné praktiky ako vyvolávanie duchov, čítanie z pečene, astrológia a pod. boli v SZ zakázané, ale v Mezopotámii dovolené. Hebr. výraz prekladaný ako čarodejnica , sa napriek zaužívaným prekladom zrejme vzťahuje na činnosť všetkých foriem čarodejníctva, a nie na osobu, ktorá ich praktizuje (Strenková 2011, 30-47). Z tohto pohľadu je podľa d...

Takové šifry, vlastně slovní hříčky, byly ve starověku velmi oblíbené a máme je i ve Starém zákoně, např. u Jer 25, 26, kde jméno Šelak je zákrytným označením Bábelu. Šifrovací klíče byly různé. Buď se za první souhlásku hebrejské abecedy dosazovala poslední, tedy za alef  souhláska tav , nebo za první souhlásku alef  se dosadila první souhláska druhé půle abecedy, tedy lamed . První metodě se říkalo atbaš , druhé albam . Ale také se mohlo šifrovat tím, že se souhlásky přehodily jako když z hedvábí je hedbáví a z peleriny perelina. Takovému přehazování hlásek se odborně říká metateze či metaplaze. (...) Ukázalo se, že přehazování souhlásek je v hebrejštině jev poměrně častý, takže se ho nepochybně užívalo i k podobnému šifrování, a to zvláště tam, kde k němu vedly konspirativní důvody. Např. o Babylonu se nemohlo kriticky mluvit právě v Babyloně; tak bylo jeho jméno zašifrováno (viz zmínku u Jer 25, 26). A na královském dvoře se nemohlo mluvit kriticky o králi (hebrejsky mele...

O veciach, ktoré sú nejasné a vzdialené nášmu pohľadu, nachádzame v Písme oddiely, ktoré môžu byť vykladané rozličným spôsobom, bez toho, že by to ohrozilo našu vieru, ktorú sme prijali. V týchto prípadoch by sme sa nemali bezhlavo ponáhľať a stavať sa pevne na jednu stranu, lebo keď ďalší pokrok v hľadaní pravdy podkope naše postavenie, my sa zrútime s ním. Nemali by sme bojovať za náš vlastný výklad, ale za učenie Písma ... Nech sa náš výklad prispôsobí zmyslu Svätého písma. sv. Augustín 

Ním sa budem chváliť, sebou samým sa chváliť nebudem, iba ak svojimi slabosťami. Veď ak sa aj budem chcieť chváliť, nebudem nerozumný lebo budem hovoriť pravdu. Ale zdŕžam sa, aby si niekto nemyslel o mne viac, ako vidí na mne alebo počuje odo mňa, a aj pre veľkosť zjavení. A aby som sa nevyvyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol, ktorý ma bije po tvári, aby som sa nevyvyšoval. Preto som tri razy prosil Pána, aby odstúpil odo mňa, ale on mi povedal: "Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti." A tak sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila. Preto mám záľubu v slabostiach, v potupe, v núdzi, v prenasledovaní a v úzkostiach pre Krista; lebo keď som slabý, vtedy som silný. Sv. Pavol v Druhom liste Korinťanom 12, 5-10 

Povedzme, že pred niekoľkými stovkami rokov niekto napísal tieto slová: "Nikdy som nepovedal, že ty si ukradol tie peniaze." Hocikto, koho by sme sa spýtali, by odpovedal, že rozumie významu tejto vety. Deväť krátkych slov, nič komplikované. Ale ste si istí, že rozumiete ich významu? Možno človek, ktorý to napísal, mal v úmysle povedať: "Nikdy  som  nepovedal, že ty si ukradol tie peniaze," naznačujúc, že to povedal niekto iný. Alebo možno mal na mysli: "Nikdy som  nepovedal , že ty si ukradol tie peniaze." Myslel si to, mal podozrenie, ale nikdy to nepovedal. Alebo: "Nikdy som nepovedal, že  ty  si ukradol tie peniaze." Hovoril, že ich ukradol tvoj sused.  Alebo: "Nikdy som nepovedal, že ty si  ukradol  tie peniaze." Mal na mysli, že si tie peniaze stratil alebo si ich premrhal, alebo urobil s nimi niečo iné, s čím on nesúhlasil, ale neukradol si ich. Alebo: "Nikdy som nepovedal, že ty si ukradol tie  peniaze. " Mo...

Keď sa mi dostala do rúk kniha Daniela Helminiaka, bola som veľmi skeptická. Čo môže iné povedať k tejto téme rímskokatolícky kňaz ako opakovanie predsudkov a odsúdenie homosexuálov? Na moje prekvapenie zbúral moje predsudky a kniha je naozaj nečakane zaujímavým čítaním... Študenti Talmudu a Mišny vedia, že slovo zachytené v Biblii sa otvára deväťdesiatim deviatim rôznym výkladom, ale až stý výklad je ten správny. A ten - pozná len Boh. Táto pokora vykladania „božieho slova" kresťanom často chýba. Ak by sme si aspoň čiastočne osvojili túto múdrosť, možno by sme sa vyhli ideologickým sporom, zaručene správnych morálok a biblickým interpretačným nepochopeniam aj v otázke homosexuality. (...) V biblických dobách neexistovala žiadna prepracovaná koncepcia homosexuality ako sexuálnej orientácie. Starovekí Izraelci takto o sexe vôbec nerozmýšľali. Bolo len všeobecné povedomie o stykoch medzi ľuďmi rovnakého pohlavia, pre ktoré...