katkryptolog

Biblia, svätá kniha kresťanstva, známa Kniha kníh a široko ďaleko rešpektovaná ako morálny kódex či základ pre hodnoty civilizácie. Bola a je často využívaná a povedzme si, že aj zneužívaná na ospravedlňovanie všetkého na čo si len vieme spomenúť: otroctva, podradného postavenia žien, slobody a ľudských práv. Dnes sa zameriame na jeden z najvypuklejších problémov minulosti. A ním je mágia a jej odsudzovanie kresťanským učením. Z pasáží, ktoré sa zaoberajú mágiou bol pravdepodobne najčastejšie citovaným textom v neskorostredovekom a ranomodernom období verš Exodus 22,18: " Maleficos non patieris vivere. "/Čarodejnicu/ nenecháš  nažive." Tento text, často citovaný spoločne neskoršími teológmi a lovcami čarodejníc v jeho doslovnom zmysle, sa v 1. a až do dvanásteho storočia prekvapujúco nepovažoval za jednoznačný "Boží príkaz" odsudzujúci čarodejnicu na smrť. V kresťanskej literatúre venovanej mágii a jej škodlivému pôsobeniu v rukách človeka sa téma akým s...

Ex 22, 17: Preklad hebrejského textu: Čarodejnicu nenecháš nažive. Preklad gréckeho textu: Čarodejníkov nenecháte nažive. Podobný text v Lv 19, 26 zakazuje všetky ostatné typy mágie a čarodejníctva. Na SBV (Starovekom Blízkom Východe) sa spôsoby konzultovania s nadprirodzenými bytosťami delili na dovolené a zakázané. Toto delenie záviselo od náboženských zvykov. Tak napr. termín čarodejníctvo, hebr.  כשף  , akk. kaššápu , sa nachádza tak v bibl. textoch (porov. Dt 18, 10; Mal 3, 5), ako aj v MAL (Middle Assyrian Laws, Stredoasýrske zákony) A 47. V oboch prípadoch je to zakázaný spôsob konzultovania s vyššími bytosťami. Naopak, iné praktiky ako vyvolávanie duchov, čítanie z pečene, astrológia a pod. boli v SZ zakázané, ale v Mezopotámii dovolené. Hebr. výraz prekladaný ako čarodejnica , sa napriek zaužívaným prekladom zrejme vzťahuje na činnosť všetkých foriem čarodejníctva, a nie na osobu, ktorá ich praktizuje (Strenková 2011, 30-47). Z tohto pohľadu je podľa d...