Albert Einstein, zmýšľajúci panteisticky v Spinozovom duchu, videl v poriadku prírody, ktorý objavuje prírodná veda, čosi božského. O jeho vzťahu k náboženstvu bolo napísané mnoho riadkov; uvediem len časť jeho menej známeho rozhovoru z r. 1929 o Ježišovi a o vierohodnosti evanjelií:
„Do akej miery ste ovplyvnený kresťanstvom?“
„Ako dieťa som získal vzdelanie v Bibli a aj v Talmude. Som Žid, ale som fascinovaný svetlou postavou Nazaretského.“
„Čítal ste knihu Emila Ludwiga o Ježišovi?“
„Ludwigov Ježiš je plytký. Pre perá frázistov, i tých najrafinovanejších, je Ježiš príliš kolosálny. Nikto nemôže kresťanstvo odbyť bonmotom!“
„Prijímate Ježišovu historickú existenciu?“
„Nepochybne! Nikto nemôže čítať evanjeliá a pritom necítiť skutočnú Ježišovu prítomnosť. Jeho osobnosť pulzuje v každom slove. Taký život nezapadá do žiadneho mýtu.“
Zdroj: M. Jammer: Einstein and Religion. Physics and Theology. Princeton University Press, 1999.
Tie citáty sú teda z roku 1929.Je možné u neho vysledovať vzťah k náboženstvu a viere od úprimnej viery cez agnosticizmus až po jej úplné odmietanie od mladosti ku starobe?
OdpovedaťOdstrániť