Odpoveď p. Malému

Reagujem tu na príspevok pána historika PhDr. Radomíra Malého z diskusie na portáli christnet.cz, pretože sa mi z neznámých príčin nedá prispieť pod reakciou. Znenie príspevku, na ktorý reagujem, je nasledovné:

Milý pane kolego, zapomínáte ovšem, že tyto hereze, které udal Celestino z Verony na Bruna, nebyly ničím tajným, avšak Klement VIII. nařídil utajit právě nejnovější Cestinovo svědectví - a to se právě ztratilo za Napoleonova vpádu do Říma, zcela záměrně, neboť obraz Brunův podle nich neodpovídal obrazu nevinného mučedníka římské inkvizice. O tom, že existovalo utajené svědectví - patrně strašlivé, když je papež nařídil utajit - píší také Pastor ve svých Dějinách papežů a Firpo. Vaše teze proti Bossymu pak jsou rozhodně nepřesvědčivé. Bruno rozhodně nezemřel jako mučedník za své přesvědčení, ale jako kriminální delikvent, na tom si stojím a trvám.

Odpoveď:
Tak znovu, a teraz podrobnejšie pán kolega. K Vaším napomenutiam o tom, že na niečo podstatné ohľadne procesu s G. Brunom zapomínam, predložím niekoľko podrobných upresnení. To o čom "slovutný pán" Ludwig von Pastor vo svojich History of Popes - Dejinách pápežov, Zv. 24, na str.202 konkrétne píše, je cit.:

A heretic who maintained his erroneous doctrines dressed as a Capuchin, was executed in September 1599. 

Slovenský preklad:

  Heretik, ktorý sa pridŕžal svojich chybných doktrín a oblečený ako kapucín, bol popravený v septembri r. 1599.

A v poznámke č.3, k tomu upresňuje dátum na 14. september 1599 (v čom sa však nezhoduje s Firpom, ako uvidíme v ďalšom) a pridáva informáciu, že ďalší dvaja heretici boli upálení toho istého roku v novembri. Teda k postave fra Celestina z Verony venuje bez udania jeho mena jednu jedinú vetičku. Vonkoncom sa v ňom nedozvieme o žiadnom tajnom svedectve, po ktorom by sa mal  pápež Klement VIII. údajne nejako zhroziť(!?). Čo sa týka publikácie L. Firpo, Il processo di Giordano Bruno, Salerno editrice, Roma 1993, táto pojednáva o fra Celestinovi z Verony podrobnejšie. Ale sám Firpo tu uvádza, že jeho svedectvo, sa týkalo Brunových heretických názorov, ktoré od neho počul,  keď bol s ním v inkvizičnom väzení v Benátkách a to bolo práve to, o ktorom som sa zmieňoval (inkvektívy na adresu Krista, Mojžiša a prorokov atď.). Čo sa týka jeho tajného svedectva, L. Firpo sa o ňom zmieňuje na str.44-46 a jednalo sa o to, že si ho z Benátok Sv. Ofícium vyžiadalo k výsluchu 6. mája 1599 vo veciach viery. Napísal medzitým benátskej inkvizícii anonymný list datovaný 20.júla, ktorého obsah nie je známy, ale mal údajne obsahovať obzvlášť závažné obvinenia, pretože sa to dostalo až do Ríma a 8. júla bol podrobený vyšetrovaniu, podľa ktorého bolo zistené, že jeho autorom je Celestino. Fakt, že inkvizítori sa po tomto liste rýchlo vrátili k obnoveniu jeho procesu naznačuje, že tento nešťastný mních sa v ňom sám denuncoval, tj. sám seba obvinil zo závažných odchýlok od katolíckej viery (ako potvrdzuje aj Rowlandová, bol to pomätenec, ako taký nemal byť vôbec pripustený ako svedok, čo je však podľa dnešných právnych kritérií).
Takže bol znovu predvedený pred inkvizičný tribunál, kde bol či už dobrovoľne alebo pod hrozbou tortúry či fyzicky na mučidlách vyslýchaný Celestino v dňoch 9., 11. júla a 15.júla, z ktorých boli vyhotovené zápisy a tieto boli odovzdané zboru kardinálov - členom Svätého Offícia. Zmienený pápež Klement VIII. v tejto veci uložil najprísnejšie utajenie a 15. augusta nariadil rýchlo proces uzavrieť. Rozsudok bol spísaný 17. augusta a 19. bolo Celestinovi nariadené, aby predstavil svoju obhajobu. Žiadosť o to však bola iba formalita, pretože teraz sa všetci už rozhodli: dňa 24. augusta, v tajných chodbách Kongregácie bol Celestino odsúdený na hranicu ako kacír, presnejšie "relapsovaný, zatvrdnutý a tvrdohlavý."
V dňoch, ktoré predchádzali poprave mal prebývať ako väzeň v Tor di Nona, avšak zvláštnym nariadením schválenom dňa 2. septembra ho stále držali v inkvizičnom paláci, kde sa ho márne pokúšali niektorí teológovia, ktorí boli stále povinní mlčať o tom, k čomu sa väzeň priznal, aby naposledy odvolal. Dňa 16. septembra 1599, v noci, aby sa zabránilo veľkému zhromaždeniu davu, bol Celestino upálený na námestí Campo de Fiori.
A nakoniec musíme dospieť k viac-menej jednoznačnému úsudku, ktorý je nasledujúci. Zo všetkých záznamov, ktoré sa zachovali z procesu s Brunom, aj z vašich odkazov na historikov, ktorí písali o fra Celestinovi z Verony náznakovo, ako Pastor alebo o ňom obšírnejšie pojednali ako Firpo, vyplýva nesporný záver, že je neprípustné a zavádzajúce interpretovať, ako to zrejme robia vo svojich apologetických publikáciách podľa Vami predstavených narážok na autorov, ako je katolícky novinár Rino Cammilleri či bývalý "dokumentarista" javov UFO Michael Hessemann (podľa ktorého tieto javy boli vo veľkej väčšine návštevy mimozemských civilizácií na Zemi) jeho tajné svedectvo takým spôsobom ako by sa malo týkať obvinení Bruna z nejakých bližšie nešpecifikovaných deliktov buď sexuálneho alebo kriminálneho charakteru. Toto tajné svedectvo, pochádzajúce z anonymného listu, ktorého skutočný obsah síce nepoznáme, sa s vysokou pravdepodobnosťou netýkalo urýchlenia a popravy Bruna, ale práve fra Celestina samotného.
Moje tézy ohľadne značných pochybností pri stotožňovaní agenta Fagota s Giordanom Brunom sú podložené v prvom rade argumentačnou líniou, ktorú úspešne vedie historička Ingrid D. Rowland vo svojej biografii venovanej G. Brunovi a v neposlednom rade aj tvrdenia samotného Johna Bossyho, ktorý pod paľbou kritiky, stiahol svoje smelé konštrukty do roviny detektívnych špekulácií. Čiže neustále tvrdiť, že Bruno bol kriminálny delikvent, je z morálneho hľadiska mimoriadne trúfalé a z historického hľadiska dôkaznej situácie absolútne nepodložené.