katkryptolog

Je to kniha mimoriadnej krásy — a nevýslovného zla. Je to odkaz dobového umeleckého štýlu a večných nebezpečenstiev plynúcich z nenávisti a strachu. (...) Je to manuskript z roku 1465, známy ako Výpady voči sekte valdenských. Valdenskí  boli stredovekí heretici, ktorí neschvaľovali moc kňazov a dovoľovali kázať aj ženám. Ale pre autora tejto knihy, dominikánskeho inkvizítora Johannesa Tinctora, bolo slovo valdénsky zvláštnym  kódom —  synonymom pre čarodejnicu. Dvadsaťpäť rokov pred vytlačením svetoznámej príručky lovcov čarodejníc  Malleus Maleficarum , zozbieral Johann Tinctor (taktiež známy ako Jean Taincture) rozličné ľudové povery a starobylé mýty a z nich vymyslel paranoidnú propagandistickú fantáziu, ktorá počas mnohých nasledujúcich storočí poháňala vražedné hony na čarodejnice — odkázala nám halloweensku obrazotvornosť, ktorá neustále dráždi našu predstavivosť. “ Nazýva sa to rozvinutá teória čarodejníctva a toto je jej začiatok, ” hovor...

VOYNICHŮV RUKOPIS aneb NEJZÁHADNĚJŠÍ  KNIHA  SVĚTA TAJEMSTVÍ VOYNICHOVA RUKOPISU Úvod Když před časem padla otázka, jakou historickou čarodějnickou knihu by stálo za to vydat, odpověď se nabídla sama – Voynichův rukopis. Nedá se sice s naprostou jistotou říct, že to je kniha čarodějnická, zcela jistě to ale je vůbec nejzáhadnější rukopis na světě. Je totiž napsána dosud neznámým jazykem a zatím nerozluštěným písmem doplněným ilustracemi, jejichž význam můžeme jen hádat. Nevíme, kdo byl autorem tohoto rukopisu a ani neznáme celou jeho historii. Fakta, která jsou o rukopise známá, související poznatky četných badatelů, kteří se jím dosud zabývali, i některé vlastní postřehy, jsem se pokusila shrnout v následujícím stručném, ale zároveň pokud možno vyčerpávajícím a přehledném komentáři, a to hlavně proto, abych ušetřila čas těm z vás, které rukopis zaujme natolik, že se pokusíte, stejně jako mnoho jiných, o jeho rozluštění. Na tomto místě je nutné vý...

Uvedenie praxe pitvania ľudského tela v západnej Európe je jednou z najprekvapivejších udalostí v histórii prírodných vied. Pretože o jej vykonávaní prakticky nie je počuť v akejkoľvek inej kultúre kvôli silnej tabuizácii rozrezávania tiel a neposkytnutím patričného rešpektu požadovaného tradíciou. V starovekom svete bola nakrátko povolená v Alexandrii v treťom storočí pred n. l. zrejme preto, že balzamovanie tiel určených pre mumifikáciu už v sebe zahrňovalo odstraňovanie väčšiny z mäkkých telesných orgánov. Preto rezaním otvárať mŕtve telá v Egypte nebolo až tak šokujúce ako mohlo byť niekde inde. Ak máme veriť starovekému autorovi píšúcemu o medicíne, prax v Alexandrii sa dokonca vzťahovala aj na vivisekciu živých zajatcov. Samozrejme akékoľvek rezanie ľudského tela bolo zakázané pohanskými rímskymi autoritami. V druhom storočí n.l. mal Galén vykonávať všetky tieto činnosti na zvieratách, najmä na sviniach a berberských opiciach. Toto spôsobovalo chyby v jeho práci o anatóm...

Sovětský šifrátor M-105 AGÁT byl užíván mezi štáby armád Varšavské smlouvy cca v létech 1970 – 1990 pro předběžné šifrování. Vkládala se do něho skládaná 11stopá heslová děrná páska. Měl běžný válec psacího stroje, kam se na vložený list psal otevřený text, anebo aut. psal šifrtext ve skupinách. Mohl pořizovat a číst pětistopou DP. Viac na: Šifrová služba v ČSLA

Britské Národné archívy - National Archives uvoľnili rozsiahle archívne záznamy obsahujúce zaujímavé spravodajské informácie pocházdajúce z viac než 500 zachytených a rozlúštených rádiových depeší Nemecka, Talianska a Japonska z obdobia medzi rokmi 1941 až 1945. Toto je ojedinelé uvoľnenie historicky mimoriadne významných informácií. Všetky do angličtiny preložené správy pochádzajú od službu konajúceho dôstojníka pôsobiaceho v Chate č. 6 (Hut 3) v Bletchley Parku, sídle Vládnej školy kódovania a šifrovania (Government Code and Cipher School - GC&CS) - britského lúštiteľského centra v II. svetovej vojne. Správy, všetky klasifikované stupňom utajenia "MOST SECRET", obsahujú široký rozsah taktických a logistických informácií, situačných správ, úplných správ zo stretnutí najvyššie postavených vojenských predstaviteľov, situácií v okupovaných krajinách a mnoho ďalšieho. Je to historický poklad informácií. Zložky ukazujú rozlúštené správy pochádzajúce niektoré z najzaujím...

Ozbrojené sily USA začali vo veľkom používať prúžkové šifry M-94 a M-138 30-tych rokoch 20. storočia a počas II. svetovej vojny. Hoci sa autori pôvodne zameriavali na šifrovací stroj  SIGABA , v skutočnosti bolo v prevádzke len málo kusov. Na konci roku 1941 tu bolo okolo 10000 zariadení M-94, 1500 páskových strojov M-138 a 120 strojov SIGABA. Trvalo by roky postaviť veľké počty šifrovacích strojov počas tejto doby to boli prúžkové šifry, ktoré túto požiadavku spĺňali. Od 20-tych rokov až do 1944 bolo postavených celkovo približne 10000 valcových šifrátorov M-94 a 17000 prúžkových šifier M-138 . Prúžkové šifry si doposiaľ získali len malú publicitu, ale ich používanie bolo pre vojenské jednotky USA v II. svetovej vojne životne dôležité, najmä v období 1941-43. Valec M-94 sa používal na úrovni divízií a medzitým bol vymenený za šifrovací stroj M-209. Prúžkový šifrátor M-138 (a M-138-A) sa používal  pri zašifrovaní tých najdôležitejších správ vo voj...

Do článku  Jellyfish  boli pridané doplňujúce informácie. Konkrétne dôvody pre zmenu vyloďovacích miest pre výsadkovú operáciu so vzdušnou podporou na deň D a účinok dennej zmeny vnútorných nastavení šifrovacieho rádioďalekopisného stroja SZ42 na kryptoanalytické operácie v Bletchley Parku.

Počas II. svetovej vojny používali Nemci rádioďalekopisné stroje s vlastnosťou automatického šifrovania pre zasielanie správ najvyššej úrovne dôležitosti. V roku 1944 existovalo po celej Európe niekoľko liniek , spájajúcich nemecké Vrchné velenie s armádnymi skupinami. Linka Paríž-Berlín bola ľuďmi z Bletchley Parku nazvaná Jellyfish (Medúza) . Táto linka bola poprvýkrát odhalená v januári 1944 a využívala šifrovací stroj  Lorenz SZ-42 . Medúza prepájala navzájom connected OB WEST-Vrchného veliteľa armád Západ s OKH takže táto prevádzka bola dôležitá pre plánovačov operácie Overlord. V oficiálnej histórii 'British Intelligence in the Second World War’ vol3 1. časť sa vraví, že táto prevádzka bola zachycovaná od januára 1944 a poprvýkrát ‘prelomená’ v marci. V Dodatku č. 2 sa píše, že ‘mesiace pred vylodením v Normandii mali vylúštené správy navyššiu hodnotu’. Toto môže byť preháňaním. ‘Prielom’ Medúzy bol veľký úspech kryptoanalýzy ale z niekoľkých dô...

Fínsko bolo v období 1809-1917 časťou ruského cárskeho impéria. V decembri roku 1917 viedla fínska deklarácia nezávislosti k občianskej vojne medzi Červenými (podporovanými ruskou sovietskou republikou) a Bielymi (podporovanými Nemeckom). V roku 1918 vyhrali anti-komunistické sily a Fínsko sa stalo nezávislou krajinou. Odvtedy na Fínoch spočívala povinnosť brániť svoju slobodu od novo ustanoveného Sovietskeho zväzu. Potreba strážiť svojho mocného suseda ich prinútila preukazovať špeciálny záujem o rádiový odposluch a kryptoanalýzu. Fíniska rádiová rozviedka bola vybudovaná vo veľkej miere vďaka snahám Reino Hallamaa. Jej začiatky sa datujú až do roku 1919, keď jediný rádiový batalión fínskej armády zabral bývalú ruskú rádiovú stanicu v Suursaari a začal zachycovať sovietsku námornú rádiovú prevádzku. Výsledky Hallamaaových nadriadených zaujali a od roku 1927 mu bola daná právomoc založiť spojovaciu spravodajskú službu. Spojovacia organizácia bola podriadená spra...

Domnievam sa, že konečne má čs. historiografia tú česť, aby sa pochválila prekladom svetovo uznávaného diela mimoriadne plodnej katolíckej apologetiky z pera otca Elphiége Vacandarda o inkvizícii, jej začiatkoch za kresťanských rímskych cisárov až po jej pôsobenie v stredoveku a koniec v novoveku. Preklad do slovenčiny som zabezpečil z jej anglického vydania, dostupného na stránke projektu Gutenberg, kde sa nachádza bez rozsiahlejších poznámok pod čiarou: http://www.gutenberg.org/cache/epub/26329/pg26329.html A tu je jej spomínaný slovenský preklad: http://uloz.to/xtfnXSJ/inkvizicia-vacandard-pdf Dúfam, že sa Vám všetkým, či už horlivým tradicionalistom alebo “Novus Ordo heretikom” bude páčiť, keďže pochádza ešte z obdobia pred Koncilom, kedy dostala aj Imprimatur a Nihil Obstat od THOMASA J. SHAHANA, S.T.D. a JOHNA M. FARLEYHO, D.D, Arcibiskupa v New Yorku, prípadné pravopisné, syntaxe a sémantické chyby sú moje vlastné.

X. KAPITOLA KRITIKA TEÓRIE A PRAXE INKVIZÍCIE TAK takýto bol vývoj počas viac než tisíc rokov (200-1300) teórie katolíckych spisovateľov o donucovacej sile Cirkvi pri liečbe herézy.Začínala s princípom absolútnej tolerancie; skončila upálením na hranici. Počas éry prenasledovaní Cirkev, ktorá sama trpela pohanskou intoleranciou, heretikov iba exkomunikovávala a pokúšala sa ich priviesť späť k ortodoxnej viere pomocou vľúdnosti a silou argumentov. Ale keď sa cisári stali kresťanmi oni majúc na pamäti keď boli " Pontifices maximi ," hneď a zaraz sa snažili regulovať uctievanie a náuku prinajmenšom zvonka. Nanešťastie isté sekty nenávidené ako napríklad manichejci alebo svojou povahou revolučné ako napr. donatisti si vyžiadali uzákonenie krutých zákonov na ich potlačenie. Sv. Optatus tieto opatrenia schválil a pápež sv. Lev nemal kuráž ich neuznať. Avšak väčšina z raných Cirkevných Otcov, sv. Ján Chryzostom, sv. Martin, sv. Ambróz, sv. Augustín a mnohí ď...