streda 24. októbra 2012

Citát dňa - Americké vojenské prúžkové šifry

Ozbrojené sily USA začali vo veľkom používať prúžkové šifry M-94 a M-138 30-tych rokoch 20. storočia a počas II. svetovej vojny. Hoci sa autori pôvodne zameriavali na šifrovací stroj SIGABA, v skutočnosti bolo v prevádzke len málo kusov. Na konci roku 1941 tu bolo okolo 10000 zariadení M-94, 1500 páskových strojov M-138 a 120 strojov SIGABA. Trvalo by roky postaviť veľké počty šifrovacích strojov počas tejto doby to boli prúžkové šifry, ktoré túto požiadavku spĺňali.

Od 20-tych rokov až do 1944 bolo postavených celkovo približne 10000 valcových šifrátorov M-94 a 17000 prúžkových šifier M-138 .

Prúžkové šifry si doposiaľ získali len malú publicitu, ale ich používanie bolo pre vojenské jednotky USA v II. svetovej vojne životne dôležité, najmä v období 1941-43. Valec M-94 sa používal na úrovni divízií a medzitým bol vymenený za šifrovací stroj M-209. Prúžkový šifrátor M-138 (a M-138-A) sa používal  pri zašifrovaní tých najdôležitejších správ vo vojenských jednotkách a využívali ho aj vojenskí atašé na diplomatických zastupiteľstvách USA po celom svete. Počas vojny bol vymenený za stroj SIGABA, ale jeho použitie ako núdzového systému pokračovalo až do rokov 60-tych.

Valcový šifrátor  M-94

V správach USA sa o M-94 píše ako o valcovej šifre (angl. cylinder cipher) zatiaľčo Nemci ho nazývali prúžok - strip, rovnako ako M-138. Kryptografický princíp bol identický pre obidva systémy.

M-94 sa skladal zo stredovej palice na ktorú sa navliekalo 25 abecedných diskov. Denný kľúč označoval poradie, v akom sa disky navliekali na palicu. Následne používateľ na jednom riadku správu vyhláskoval  pootočením diskov a zvolil si šifrový text z vedľajšieho.



Objaviteľmi valcovej šifry boli Thomas Jefferson, komandant Etienne Bazeries z francúzskej armády, kapitán Parker Hitt, USA a major Joseph Mauborgne, USA.

M-94 bol oficiálne prijatý v roku 1921 a používal sa až do roku 1943 keď bol vymenený za šifrovací stroj M-209. Bol to bezpochyby systém s obmedzenou bezpečnosťou, ale v oficiálnej histórii SRH-366 sa píše: ‘Je pre nás veľmi ľahké odsudzovať staré zariadenia vo svetle neskorších vedomostí a M-94 v súčasnosti vyzerá pre nás detsky jednoducho, ale nech nikto nepodceňuje dobrý účel na aký bol používané, keď nebolo nič lepšie než starý šifrovací disk a Playfair.’

V rovnakej správe sa píše, že v období medzi rokmi 1921 až 1941 bolo upotrebených približne 10000 zariadení M-94.
Šifrátor M-94 bol v prevažnej miere používaný v medzivojnovom období. Námorná verzia sa nazývala CSP-488. Na prelome rokov 1929/30 bola vydaná pre používanie vojenskými a námornými atašé. V roku 1939 ju dostali jednotky Pobrežnej stráže. Jednotky armády a vzdušných síl USA ju v prevažnej miere používali v období 1941-43. V roku 1943 bol vyhlásený za zastaralý.

Prúžková šifra M-138


Taký istý kryptografický princíp sa používal aj pri plochom prúžkovom zariadení využívajúcom abecedné papierové prúžky. Tento pozostával z hliníkového rámčeka (alebo neskôr dreveného/plastového) s otvorom pre 25 alebo 30 papierových prúžkov. Každý prúžok mal náhodne usporiadanú abecedu. Denný kľúč tvoril vkladané prúžky a poradie v akom sa do rámčeka zasúvali.

Otvorený text sa zapisoval vertikálne do prvého stĺpca pomocou preusporiadania prúžkov. Potom sa vybral ďalší prúžok, na ktorom sa čítal šifrový text.
V porovnaní s M-94  mal M-138 výhodu v tom, že papierové prúžky sa dali ľahšie vyrobiť a používať než kovové valce.

Prvý plochý prúžkový systém prijatý armádou USA bol M-138 v roku 1934. Používal 25 papierových prúžkov. Pozície pre papierové prúžky sa nazývali ‘kanály - channels’.

Bol čoskoro vymenený za M-138-A ktorý používal 30 kanálový systém. Prvé veľké využitie nastalo v roku 1940 s objednávkou na 550 zariadení. Masová výroba začala v roku 1942 a nedostatok hliníka prinútilo autority používať panely vyrobené z plastu a dreva. Týmto bolo pridelené krycie označenia CSP-845 pre plast a SIGWOWO pre drevo. Plastiková verzia sa nepreukázala vyhovujúcou pretože teplo spôsobovalo ohýbanie panela. Drevená verzia sa taktiež ukázala problematickou kvôli treniu papierových prúžkov o dosku. Počty používaných zariadení boli 5000 pre CSP-845 a 2000 pre SIGWOWO.

V septembri roku 1943 sa nedostatok hliníka prekonal a znovu sa pokračovalo vo výrobe hliníkovej verzie. Ihneď na to bolo objednaných 8000 kusov. Táto objednávka umožnila vyradiť všetky plastikové a drevené verzie.

Celková produkcia z doby 1935 až 1944 bola pre viac než 17000 jednotiek.




Štátni predstavitelia ako napr. Ministerstvo zahraničia, OSS (Office of Strategic Services - Úrad strategických služieb, rozviedka USA počas II. svetovej vojny), Ministerstvo financií, projekt Manhattan  a iní používali M-138-A.


Prúžkový systém taktiež využívali zahraniční spojenci ako napr. Brazília, Kanada, Kostarika, Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko, Filipíny a ZSSR.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára