streda, 31. októbra 2012

Citát dňa - Morbídna príručka pre neskorostredovekých lovcov čarodejníc

Je to kniha mimoriadnej krásy — a nevýslovného zla. Je to odkaz dobového umeleckého štýlu a večných nebezpečenstiev plynúcich z nenávisti a strachu.

(...)

Je to manuskript z roku 1465, známy ako Výpady voči sekte valdenských.

Valdenskí boli stredovekí heretici, ktorí neschvaľovali moc kňazov a dovoľovali kázať aj ženám.
Ale pre autora tejto knihy, dominikánskeho inkvizítora Johannesa Tinctora, bolo slovo valdénsky zvláštnym  kódom —  synonymom pre čarodejnicu.

Dvadsaťpäť rokov pred vytlačením svetoznámej príručky lovcov čarodejníc Malleus Maleficarum, zozbieral Johann Tinctor (taktiež známy ako Jean Taincture) rozličné ľudové povery a starobylé mýty a z nich vymyslel paranoidnú propagandistickú fantáziu, ktorá počas mnohých nasledujúcich storočí poháňala vražedné hony na čarodejnice — odkázala nám halloweensku obrazotvornosť, ktorá neustále dráždi našu predstavivosť.

Nazýva sa to rozvinutá teória čarodejníctva a toto je jej začiatok,” hovorí Desjardins. “Toto je miesto, kde sa guláš myšlienok konečne zmiešava do ustáleného obrazu. To je kde dostaneme prvé podrobné vyhlásenie o tom, čo čarodejnice robia a prečo by sme ich mali ‘my’ prenasledovať”.

Je to jedným z prvých troch známych znázornení žien jazdiacich na metlách,” hovorí Gow. Taktiež je to jeden z prvých detailných znázornení čarodejníc majúcich sex s diablom.

Je to zmes misogýnie a chlípnej sexuálnej predstavivosti”, hovorí Gow “a samozrejme sexuálna neresť je jednou z vecí, ktorá desivo fascinovala klerikov-mužov asi najviac.

Až do polovice 15. storočia bola stredoveká Cirkev k múdrym ženám - liečiteľkám a babkám - korenárkam, ktoré ponúkali svoje ľudové liečivé kúry alebo praktizovali polozabudnuté pohanské rituály zväčša tolerantná. Ale v roku 1459 opantal mesto Arras hon na čarodejnice. Tinctor bol kanonikom katedrály v neďalekom meste Tournai, nachádzajúcom sa v dnešnom Belgicku. Chopiac sa šance urobiť si meno, denuncoval čarodejníctvo ako satanskú herézu:
Je isté, že tento zločin je úplne nový a zrejme nebolo o ňom nič známe a odvažujem sa teda povedať, že tento hriech čarodejníctva je horším a omnoho mrzkejším než všetky zavrhnutiahodné omyly pohanov.
Čarodejnice, ako dosvedčuje, vyvolávajú búrky, ničia úrodu a sú “tak oblepené blatom ohavných myšlienok” že sa “dokonca zmršťujú, aby mali sexuálny styk s diablom premeneným do podoby zvieraťa”.
Viac na: Simons: Witch history takes flight in rare U of A manuscript

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára