Tajné písmo pre milencov a priateľov: ako som cez novinový inzerát našiel Nordeckovu príručku Die geheime Schrift
Tajné
písmo pre milencov a priateľov
Tajné
písmo pre milencov a priateľov
Ako som cez novinový inzerát našiel Nordeckovu
príručku Die geheime Schrift
Pri výskume starších nemeckých novín a
časopisov som sa pokúšal nájsť stopy po šifrovaných odkazoch, ktoré mohli
slúžiť na súkromnú, mileneckú, rodinnú alebo priateľskú komunikáciu.
Východisková otázka bola jednoduchá: ak sa v 19. storočí v novinách bežne
objavovali anonymné inzeráty, odpovede pod značkou, poste restante adresy a
rubriky typu Briefkasten, mohli sa medzi nimi nachádzať aj skutočne šifrované
odkazy?
Táto otázka vznikla aj v súvislosti s
výskumom správ o lúštení šifrovaných odkazov v 19. storočí. Pri automatizovanom
prehľadávaní historických novín sa však rýchlo ukázalo, že slová ako Chiffre,
Zeichen, Geheimschrift alebo poste restante sú zradné. V mnohých prípadoch
neoznačujú šifru, ale iba anonymnú inzertnú značku, obchodný kontakt, realitný
inzerát, burzovú tabuľku alebo redakčný Briefkasten.
Práve preto bol nález inzerátu na knihu Die
Geheimschrift zu Billets und Briefen für Liebende und Befreundete taký
dôležitý. Nešlo už o neurčitý výskyt slova „tajné písmo“, ale o priamu dobovú
reklamu na príručku, ktorá bola určená pre zamilovaných a priateľov.
Inzerát v Augsburger Tagblatt
V periodiku Augsburger Tagblatt z roku 1853
som našiel knižný inzerát, ktorý propagoval titul:
Die Geheimschrift zu Billets und Briefen
für Liebende und Befreundete von Arthur von Nordeck. Der Liebe und Freundschaft
gewidmet. Preis 18 kr.
V preklade:
Tajné písmo pre lístky a listy pre
zamilovaných a priateľov od Arthura von Nordecka. Venované láske a priateľstvu.
Cena 18 grajciarov.
Tento krátky inzerát je výskumne veľmi
cenný. Spája totiž tri veci, ktoré sú pre hľadanie súkromnej kryptografie
zásadné: Geheimschrift – tajné písmo; Billets und Briefe – lístky a listy;
Liebende und Befreundete – zamilovaní a priatelia.
To znamená, že v polovici 19. storočia
existoval komerčne ponúkaný návod na tajné písanie určený práve pre súkromné
vzťahy. Nie pre diplomatov, nie pre armádu, nie pre tajnú políciu, ale pre
ľudí, ktorí si chceli vymieňať dôverné listy a lístky mimo kontroly tretích
osôb.
Od inzerátu ku knihe
Obr.
2: Titulná strana príručky Die geheime Schrift. Eine Anweisung, wie Liebende
und Befreundete Briefe und Billets, welche dritte Personen nicht lesen sollen,
zu schreiben haben.
Ďalším krokom bolo nájsť samotnú knihu.
Podarilo sa identifikovať digitalizát s titulom:
Die geheime Schrift. Eine Anweisung, wie
Liebende und Befreundete Briefe und Billets, welche dritte Personen nicht lesen
sollen, zu schreiben haben. Von A. von Nordeck.
Titul sa dá preložiť takto: Tajné písmo.
Návod, ako majú zamilovaní a priatelia písať listy a lístky, ktoré nemajú čítať
tretie osoby. Od A. von Nordecka.
Už samotný názov je mimoriadne výrečný.
Kľúčová formulácia je welche dritte Personen nicht lesen sollen, teda „ktoré
nemajú čítať tretie osoby“. Tým sa jasne definuje funkcia tejto príručky: nejde
iba o zábavnú hádanku alebo jazykovú hru, ale o praktický návod na dôvernú
komunikáciu.
Arthur von Nordeck ako pseudonym
Autor vystupuje ako Arthur von Nordeck.
Tento údaj je však pseudonym. Za menom sa skrýva Adolf Henze, nemecký
vydavateľ, autor, znalec rukopisu a neskôr významná postava grafologických a
rukopisno-znaleckých aktivít. Sächsische Biografie uvádza, že Henze používal
pseudonym Arthur von Nordeck a že jeho kniha Die geheime Schrift vyšla v Lipsku
u Poenicke & Sohn.
To je ďalší zaujímavý detail. Autor
príručky o tajnom písme nebol náhodný literát. Bol to človek, ktorý sa
profesionálne pohyboval vo svete písma, typografie, rukopisov, grafických
znakov a neskôr aj znaleckého porovnávania rukopisov. Tajné písmo teda v jeho
prípade stojí na hranici medzi populárnou zábavou, typografickou kultúrou a
praktickou znalosťou písomných systémov.
Čo príručka obsahuje
Obr.
3: Ukážka jednej zo symbolových abecied v Nordeckovej príručke. Bežné písmená
sú nahradené grafickými znakmi, ktoré mohli dvaja korešpondenti používať ako
jednoduchú substitučnú abecedu.
Samotná príručka neponúka zložitú modernú
kryptografiu. Jej význam spočíva v niečom inom: ukazuje, aké jednoduché a
prakticky použiteľné šifrovacie postupy mohli byť dostupné širokej verejnosti.
Kniha obsahuje viacero symbolových abecied.
Ich princíp je jednoduchý: bežné písmená sa nahrádzajú zvláštnymi grafickými
znakmi, čiarkami, bodkami, čiarami, lomkami, číslicami alebo inými znakmi. Ide
teda o jednoduchú substitúciu, ktorá mohla byť pre dvoch dohodnutých
používateľov dostatočná, ale pre náhodného čitateľa mala text urobiť
nečitateľným.
Dôležité je, že príručka nepracuje iba s
jednou pevnou tabuľkou. Používateľom odporúča, aby si abecedy mohli
preusporiadať. To znamená, že ak by sa niekto dostal ku knihe, ešte nemusel
vedieť prečítať každý list napísaný podľa jej systému. Dvaja korešpondenti sa
mohli dohodnúť na vlastnom poradí znakov, teda na jednoduchom kľúči.
Príklady sú otvorene milenecké
Obr.
4: Príklad dôverného odkazu v Nordeckovej príručke. Modelová situácia pracuje s
večerným stretnutím, dôležitou správou a podpisom „Albertine“.
Najzaujímavejšie sú príklady listov. Nie sú
neutrálne ani obchodné. Príručka modeluje typické situácie dôvernej
korešpondencie.
V jednom príklade sa objavuje motív
večerného stretnutia pri záhradnej bránke:
Očakávam ťa dnes večer o desiatej pri mojej
záhradnej bránke. Stali sa dôležité veci, ktoré ti musím oznámiť. Dovtedy
zbohom. Navždy tvoja. Albertine.
To je presne typ komunikácie, ktorý by
mohol byť dôvodom na použitie tajného písma: krátky, situačný, dôverný odkaz s
konkrétnym časom a miestom stretnutia.
Iný príklad pracuje s motívom nechceného
zasnúbenia, otcovskej autority a potreby tajne si dohodnúť stretnutie. Takýto
scenár ukazuje sociálnu funkciu príručky veľmi jasne. Tajné písmo malo slúžiť
ľuďom, ktorí chceli komunikovať napriek dohľadu rodiny alebo spoločenského
okolia.
Prečo je tento nález dôležitý
Pri hľadaní šifrovaných odkazov v novinách
som najprv narážal najmä na falošné pozitíva. Slovo Chiffre sa často používalo
v inzertnom zmysle: odpoveď pod značkou, anonymná adresa, redakčné
sprostredkovanie. Poste restante sa objavovalo v obchodných a realitných
inzerátoch. Geheimschrift sa niekedy objavuje v zábavných rubrikách alebo v
popularizačných článkoch.
Obr.
5: Rekreačný kryptogram publikovaný ako „Geheimschrift“ v Kurier für
Niederbayern v roku 1898 a dobovo publikovaná Auflösung v nasledujúcom čísle.
Nordeckova príručka však ukazuje, že
súkromné šifrovanie nebolo iba hypotetickou možnosťou. Bolo komerčne ponúkané,
pomenované, prakticky vysvetlené a adresované konkrétnej skupine používateľov:
zamilovaným a priateľom.
Tým sa mení výskumný rámec. Ak v novinách
alebo korešpondencii 19. storočia hľadáme šifrované súkromné odkazy, nehľadáme
nemožnú raritu. Hľadáme jav, pre ktorý existovala dobová literatúra, trh a
zrozumiteľná spoločenská potreba.
Popularizačné a rekreačné používanie pojmu Geheimschrift
Obr.
6: Popularizačný text z Feierabend: Unterhaltungsblatt für das Volk, 1868,
ktorý vysvetľuje staršie tajné písmo učiteľov v kláštorných školách.
Popri Nordeckovej príručke sa slovo
Geheimschrift objavuje aj v popularizačnom a rekreačnom kontexte. Príkladom je
text z časopisu Feierabend z roku 1868, ktorý vysvetľuje jednoduché historické
tajné písmo založené na nahrádzaní samohlások nasledujúcimi písmenami.
Takéto nálezy pomáhajú vytvoriť širší
obraz: tajné písmo nebolo v 19. storočí výlučne vojenskou alebo diplomatickou
technikou. Bolo aj predmetom zábavy, poučenia, inzercie, kriminalistických
príbehov a súkromnej korešpondencie.
Dôsledok pre ďalšie hľadanie
Tento nález ma viedol k úprave vyhľadávacej
stratégie. Nestačí hľadať iba slová Chiffre, Geheimschrift alebo poste
restante. Nordeckov systém používal grafické znaky a symbolové abecedy. Ak sa
podobné odkazy objavili v novinách, OCR ich mohlo zachytiť ako nezmyselné bloky
znakov, interpunkcie, lomiek, čiarok, bodiek, čísel alebo typografického šumu.
Preto bolo potrebné rozšíriť vyhľadávacie
skripty aj o detekciu symbolových blokov. Zároveň sa ukázalo, že takéto
hľadanie je veľmi citlivé na falošné pozitíva: burzové tabuľky, lotériové
zoznamy, cestovné poriadky alebo meteorologické údaje tiež obsahujú veľa čísiel
a symbolov. Výskumná práca teda nespočívala iba v tom „nájsť šifru“, ale aj v
tom naučiť sa rozlišovať medzi skutočnou symbolovou substitúciou a obyčajnou
tabuľkou.
Obr.
7: Príklad falošného pozitíva pri automatickom hľadaní symbolových šifier.
Finančný alebo záložný fragment môže pri OCR vyzerať ako symbolová šifra.
Kam tento nález zaradiť
V rámci pracovnej typológie ho zaraďujem
ako D3 – komerčná príručka tajného písma pre súkromnú korešpondenciu.
Nie je to samotný zachytený šifrovaný list
ani novinový kryptogram. Je to však priamy doklad dobovej kultúry tajného
písma. Popri rekreačných kryptogramoch v novinách, popularizačných článkoch o
Geheimschrift a súdnych prípadoch, v ktorých sa riešili kľúče k tajným písmam,
predstavuje Nordeckova príručka štvrtý dôležitý pól: súkromné šifrovanie pre
každodenné vzťahy.
Pracovná typológia nálezov
|
Kategória |
Význam |
|
D1 |
rekreačné kryptogramy v tlači, napríklad
Kurier für Niederbayern, 1898 |
|
D2 |
popularizačné výklady tajného písma,
napríklad Feierabend, 1868 |
|
D3 |
komerčné príručky tajného písma pre
súkromnú korešpondenciu, napríklad Nordeck, 1846 |
|
E |
kriminalisticko-súdne a
politicko-konšpiračné použitie tajného písma |
Záver
Nález Nordeckovej príručky Die geheime
Schrift je pre mňa jedným z najdôležitejších výsledkov tejto fázy výskumu.
Ukazuje, že tajné písmo pre milencov a priateľov nebolo iba literárnou
fantáziou. Bola to reálna, tlačená a komerčne šírená pomôcka, ktorá mala ľuďom
umožniť písať listy a lístky, „ktoré tretie osoby nemajú čítať“.
Pre dejiny kryptografie je to malý, ale
výrečný doklad: popri diplomatoch, vojakoch a sprisahancoch existovali aj bežní
používatelia tajného písma. Ich motiváciou nebola vojna ani štátne tajomstvo,
ale láska, priateľstvo, dôvernosť a potreba súkromia.
Pramene a odkazy
• Augsburger Tagblatt,
1853, inzerát na knihu Die Geheimschrift zu Billets und Briefen für Liebende
und Befreundete. https://www.bavarikon.de/object/bav:BSB-MDZ-00000BSB10503789?cq=geheimschrift%20entziffern&lang=de
• Arthur von Nordeck
[Adolf Henze], Die geheime Schrift. Eine Anweisung wie Liebende und Befreundete
Briefe und Billets, welche dritte Personen nicht lesen sollen, zu schreiben
haben, Leipzig, 1846. https://www.google.sk/books/edition/Die_geheime_Schrift_Eine_Anweisung_wie_L/7NM5MB7VqPAC?hl=sk&gbpv=0
• Kurier für Niederbayern,
1898, Geheimschrift a Auflösung der Geheimschrift in Nr. 20. https://www.google.sk/books/edition/Kurier_f%C3%BCr_Niederbayern/04GcVvn1lP4C?hl=sk&gbpv=1
• Feierabend:
Unterhaltungsblatt für das Volk, 1868, text o pôvode príslovia „Einem ein X für
ein U machen“ a tajnom písme. https://books.google.sk/books?id=36NLAAAAcAAJ&pg=PA8
• Sächsische Biografie:
Adolf Henze (1814–1883), pseudonym Arthur von Nordeck. https://saebi.isgv.de/biografie/Adolf_Henze_%281814-1883%29
Komentáre
Zverejnenie komentára