štvrtok, 8. decembra 2011

Citát dňa - Kardinál Korec o Dostojevskom a Inkvizícii


Páči sa vám tvorba Dostojevského? Ako sa staviate  k najznámejšej stránke jeho tvorby — Legende o Vel'kom  Inkvizítorovi z románu Bratia Karamazovci, kde sa Vel'ký  Inkvizítor obracia ku Kristovi, ktorý prišiel na zem, s otázkou: ,,Načo si k nám prišiel?"

Tvorba Dostojevského sa mi páči a páči sa mi vel'mi. Pokladám ho za najväčšieho spisovatel'a. Mohol sa ním stať len ako Rus a kresťan. Poznám pravdaže aj jeho Legendu o Veľkom Inkvizítorovi. Čítal som o nej aj viaceré analýzy.

Dostojevskij vedel istotne niečo o inkvizícii. Vedel  o tvrdosti, ktorá sa v nej na rozličných miestach a v roz ličnom čase prejavovala. O inkvizícii sa písalo mnoho  a dávno. Písali o nej osvieteneckí muži 18. storočia, často  bez veľkých škrupúľ, čo do pravdivých údajov. Vystupo vali totiž otvorene nepriatel'sky voči Cirkvi a zbrane proti  nej nekontrolovali pod drobnohľadom. Zasiali do európ skeho myslenia aj mnoho predsudkov, ktore pretrvávajú.
Ak Dostojevskij poznal mnoho vecí o inkvizícii z literary, aj on bol len človek a ani on nebol celkom imún ny pred možnými predsudkami. Bol veľký krest'an, ale aj  on žil v atmosfére napätia medzi Pravoslávím a Rímom, ktoré tak smutne poznačovalo život našich kresťanských národov a trvá do istej miery dodnes. Dostojevskij vo svojom zanietení krest'ana videl mnohé nedostatky Rímskej  cirkvi, a to ho viedlo aj k tomu, ze s istou básnickou licenciou ako geniálny spisovateľ napísal Legendu o Veľkom Inkvizítorovi. Nastavil tak zrkadlo Rímskej cirkvi a celému západnému svetu. Jeho Legenda je v niečom kruto  pravdivá, až kruto umelecky pôsobivá, ale aj kruto očistná. Myslím, že si ju prečítali takmer všetci biskupi a pápeži po Dostojevskom.
Neveriaci ju často zneužili, veriaci sa mohli a môžu  z nej poučiť. Ja som si ju prečítal viackrát. A vôbec som pre ňu na Dostojevského nijako nezanevrel. Dostojevskij je pre mňa stále veľký spisovatel', veľký Rus a veľký krest'an.

Inkvizícia sa považuje za temnu stránku dejín Katolíc kej cirkvi. Existujú rôzne čísla o tom, kol'ko ľudí bolo upálených, kol'ko väznených, pričom samotné slovo „ inkvizícia " je v európskych jazykoch zapísané negatívne. Čím bola inkvizícia z Vášho pohl'adu?
Rád by som povedal ešte niečo o samotnej inkvizícii. Prečítal som o nej tiež hodne kníh, dokumentov a hodnotení. Inkvizícia vznikla v zápase s herézami, ktoré sa do týkali života Cirkvi i života verejného, národov a štátov  vôbec.
Herézy narobili v stredoveku Európe mnoho starostí. Niektoré neprekročili svojím pôsobením cirkevné prostredie. Tak okolo roku 1050 vyspil v Tours vo Francúzsku vzdelaný Berengár. Vyvolal nepokoje, no jeho vplyv bol ohraničený. Zomrel zmierený s Cirkvou priam ako vzor pokánia.
Celkom ináč si počínali niektorí zaťatí heretici. Pred kladali neraz divoké náuky, správali sa nenábožensky a chceli meniť celú spoločnost' násilným spôsobom. Panteista Amaury okolo roku 1200 dal vo Francúzsku do po hybu hnutie, ktoré odmietlo každú autoritu a všetky  mravné zákony. Tým, ktorí poznali jeho náuku, bolo všet ko dovolené, až po spoločenstvo žien mimo manželstva. Časť jeho prívržencov prekročila Rýn a Švajčiarsko. Z nich sa vyvinuli ,,cynici" Paríža, ,,adamiti" v Rakúsku, ,,nudis ti" v Česku, ba i tzv. ,,luciferiáni" v Magdeburgu.
Katari boli nielen protikresťanskí, ale i protisociálni. Šíri li zvláštny druh anarchizmu. Pokladali Cirkev za ,,synagógu satanovu". Odmietali všetky mravné zásady, celý kresťanský život a kresťanské inštitúcie. Protisociálna bola táto sekta  tým, že smerovala k úplnému zničeniu občianskej európskej spoločnosti. ,,Všetko pod Slnkom a na čo svieti Mesiac je  zlo a zmätok" - pisal Limozus Neger, jeden z ich predstaviteľov. Odmietali štát, podľa nich tiež ,,dielo satanovo", od mietli akékol'vek občianske záväzky a povinnosti, či už daní, či obrany národa a krajiny. Štát na nich hľadel ako na ohrozenie celého spoločenského života. 
Cirkev bola tená odmietať názory heretikov, ktorí  chceli v jej mene hlásať bludy. Americký historik E. C. Lea,  ktorý nebol nijako naklonený Cirkvi, napísal o Kataroch, že ak by boli získali masy pre svoju sektu, Európa by sa  bola vrátila do čias úplného barbarstva. Tu nešlo už len o boj proti Cirkvi. Išlo o boj proti civilizovanému spoločenstvu vôbec. Iný historik, protestant, sa vyslovil ešte  vážnejšie. ,,Pápežstvo nestalo, ako si niektorí myslia, na  strane reakcie či obskurantizmu ani vtedy, ked bojovalo  proti takému jedu, akým boli katari 12. storočia. V zápase s touto herézou plnila Cirkev svoje veľké poslanie záchrany - táto sekta by bola zruinovala nielen Cirkev, ale  aj európsku civilizáciu a s ňou možno i nás všetkých."
Kedže mnohí heretici boli spolocensky nebezpeční,  v najvážnejších prípadoch ich odovzdával inkvizičný súd  do k svetskej moci. Podľa zachovaných záznamov inkvizičné súdy neboli bez kontroly. Keď sa zistila nespravodlivosť, sudcovia boli okamžite odvolaní, ba aj postave ní pred súd.
Nie všetci obvinení boli inkvizíciou odsúdení. Z 930 rozsudkov, ktoré vyniesol Bernard Gui po roku 1300, bolo 130 oslobodzujúcich, 132 tzv. kanonických, čize duchovných trestov, 152 pokání pút'ou, 307 prípadov väzenia na určitý čas a 42 prípadov bolo odovzdaných svetskej  moci.
Tvrdost' voči bludárom, nech už bola akokol'vek odôvodňovaná, možno len opravdivo ľutovat'. Veci ľudského presvedčenia nemožno nikdy riešiť násilím. Iná vec je, keď  sa heretici dopúšťali násilia a ohrozovali verejný poriadok  a životy. Na to platia prísne predpisy dodnes.
Ku inkvizícii by som mal ešte jednu poznámku. Španielska inkvizícia bola najvykričanejšia. Tá sa však po ro­ ku 1400 oddelila od Cirkvi a stala sa štátnou inštitúciou.
Pokial ide o previnenia inkvizície, Cirkev dnes nemie ni nič zatajovat' a obhajovať. V Jubilejnom roku 2000 pápež Ján Pavol II. verejne v Bazilike sv. Petra ľutoval  v mene Cirkvi všetky tieto previnenia a prosil o odpustenie. Roku 2004 vyšla v Ríme 800-stranova kniha histori kov o inkvizícii. Štúdie v nej publikovala komisia odborníkov, medzi ktorými boli nielen katolíci, ale i protestanti, ba i nekresťania. V knihe je mnoho historickýchúdajov. Celkove obraz o inkvizícii nevyznieva podľa tejto knihy ani zďaleka celkom čierno.
Aj dnes sa má spoločnosť na pozore, keď ide o niektoré sekty. Vyvijajú násilie, zmocňujú sa vedomia labilnejš ích ľudí, ohrozujú mravnú výchovu mládeže, vedú až ku kolektívnym samovraždám. Rada Európy roku 1999 odporúčala nevyhnutnosť mať o takýchto spoločenstvách spoľahlivé informácie. Zastavujú sa im účty v bankách, tajná polícia (CIA) im monitoruje elektronickú poštu, sú predmetom najmä tajných služieb. Aj u nás na Slovensku.  Predstavitel' takejto sekty L. R. Hubbard sa stal nežiadúcou osobou vo Veľkej Británii i vo Francúzsku, kde ho dokonca odsúdili. V USA boli jeho spolupracovníci spolu s jeho manželkou odsúdení za vymývanie mozgov, ale i za krádež úradných dokumentov.
Pokiaľ ide o priam nepriateľské útoky na Cirkev, že neznášala iné názory než svoje, malá poznámka. Tí, ktorí  dnes útočia na Cirkev pre udalosti z pred 500-600 rokov,  ako by nevideli otrasnú netolerantnosť režimov prítomnosti v našom modernom svete. Prežili sme desaťročia, v ktorých režimy trestali mladých ľudí za to, že sa stretli a spolu sa modlili alebo čítali sv. Písmo. Bývalý režim, ktorý na nás útočil pre inkvizíciu, trestal každý privezený exemplár Biblie či inej náboženskej knihy.
Problém inkvizície nemožno ani len porovnať s počtom odsúdených z ideologických príčin, s počtom väzení a koncentračných táborov a gulagov dneška, ani s počtom usmrtených v plynových komorách, a to nielen v Kambodži, ale aj v civilizovanej Európe.
Ked je reč o umeleckej literatúre, o filmoch ci divadelných hrách, tu je možné všetko. Vieme o Hochhutovej divadelnej hre, v ktorej bol pápež Pius XII. zobrazený ako najväčší pomocník Hitlera pri likvidovaní Židov. Túto surovú hru hrali v Európe, aj na našom Slovensku, napriek všetkým protestom triezvych ľudí aj samotných predstaviteľov židovstva, ba aj množstva ľudí, ktorých Pius XII. zachránil. Aj taká je kulra.
Kresťanstvo a Cirkev so všetkými duchovnými hodnotami, s kultúrou, dejinami svätcov a inštitúciami slby, s prejavmi lásky, modlitieb i myslenia, s európskou civilizáciou, ktorú spolutvorilo, s mysliteľmi a univerzitami - to všetko je pre celý vesmír nenahraditel'ných hodnôt. Napriek mnohým zlyhaniam, ktoré registrujeme aj v dejinách Cirkvi, kresťanstvo bolo, je a som presvedčený, ze aj bude pre svet požehnaním.
Pokiaľ ide o Legendu o Veľkom Inkvizítorovi, Dostojevskij v nej vyjadril mnoho pravdy a nastavil nám zrkad lo. Legendu napísal ako génius s veľkou silou účinnosti.  Má zásluhu na tom, že k tejto veci boli vyslovené slová ľútosti a odpustenia pri vstupe do tretieho tisícročia. Pre mňa zostáva Dostojevskij navždy veľkým spisovateľom a kresťanom.



z knihy Chelemendik, S.: Kardinál Korec: Kresťanstvo nás robí ľuďmiEdícia HOMO SAPIENS, ss.35-39

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára