(...)
Už z novozákonných textov je evidentné, že rané kresťanstvo v polovici
a koncom 1. storočia po Kr. čelilo niekoľkým výzvam zvonka i zvnútra.
Vonkajšími výzvami bolo predovšetkým prenasledovanie v rôznych častiach
Rímskej ríše, ktoré postupne mohutnelo. Ešte vážnejšie však boli
vnútorné pnutia, ktoré sa postupne objavovali. Hneď na začiatku je to
otázka vzťahu medzi kresťanmi pochádzajúcimi z pohanstva a tými, ktorí
pochádzali zo židovstva a naliehali, že aj pohanokresťania musia
dodržiavať obradné predpisy židovstva. Otázku rieši tzv. jeruzalemský
koncil apoštolov okolo roku 49 po Kr. (Skutky apoštolov 15), ďalej to
bola nesprávne pochopená otázka druhého Kristovho príchodu, o ktorom sa
niektorí kresťania domnievali, že už čoskoro nastane. Túto otázku rieši
apoštol Pavol v dvoch listoch Solúnčanom datovaných do roku 51 po Kr.
Neskôr pribudlo spochybňovanie božského pôvodu Ježiša Krista tzv.
arianizmus; na opačnej strane spochybňovanie ľudskej stránky Ježiša
Krista tzv. doketizmus. V 2. storočí prišiel kňaz Marción s návrhom
vylúčiť z Biblie všetky knihy Starého zákona s odôvodnením, že Boh
Starého zákona je iný, než Boh Ježiša Krista. Vidíme, že pre správne
pochopenie diania v kresťanstve v 1. až 4. storočí po Kr. je potrebné
brať veľmi seriózne do úvahy celé historické, kultúrne, sociálne
a náboženské pozadie tej doby. Nestačí len čítať text a urobiť preklad.
Pre jeho správne pochopenie je vždy potrebné usilovať sa spoznať aj
motívy, ktoré viedli k jeho zostaveniu. Samotná prof. Kingová si je toho
veľmi dobre vedomá, keď na adresu textu na fragmente hovorí: „To ešte jednako neposkytuje dôkaz, že historický Ježiš bol ženatý.“
Viac na: TÉMA: Evanjelium Ježišovej ženy?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára