Existovala pápežka Johanka?

V niektorých mladších rukopisoch knihy „Liber Pontificalis“, ktorá uvádza zoznam pápežov, sa uvádza medzi pápežmi sv. Levom IV. (847-855) a Benediktom III. (855-858) pápež Ján Anglicus. Malo sa jednať o mladé nadané dievča, ktoré študovalo preoblečené za muža a dosiahlo pozoruhodné úspechy. Tento pápež – či pápežka Johana (ženský tvar od mena Ján) sedela na pápežskom stolci dva roky, sedem mesiacov a štyri dni.     Príbehy o pápežke sa v rukopisoch kníh objavujú v rôznych podobách už od 13. storočia. Pápežku nazývali aj Agnesou, Gilbertou, Juttou, alebo ju nenazývali nijakým menom. Tiež obdobie, v ktorom mala žiť, je rozdielne: 9., 10., či 11. storočie.     Prvá zmienka o pápežke sa objavuje medzi rokmi 1240 a 1250 vo „Všeobecnej kronike mesta Metz“, pripisovanej dominikánovi Jánovi z Mailly. Podľa tejto kroniky sa talentovaná žena, preoblečená za muža, prepracovala v kúrii na miesto notára, potom bola povýšená na kardinála a napokon nastúpila na pápežský stolec po Viktorovi III. (1087). Prezradila sa, keď pri nasadaní na koňa porodila. Potom ju postupne priviazali k chvostu koňa, vláčili po meste a ukameňovali.     Dominikán Štefan de Bourbon († 1262) podáva podobnú správu, ktorú zaraďuje približne do roku 1100, a tiež istý františkán z Erfurtu (okolo r. 1265), ktorý ju kladie už do roku 915.     Historka, často prikrášľovaná fantastickými podrobnosťami, dostala definitívnu podobu vo významnej a populárnej „Kronike pápežov a cisárov“ z 13. storočia. Poľský dominikán Martin z Troppau v nej uvádza, že nástupcom pápeža Leva IV. bol istý Ján. No v skutočnosti to bola žena, rodáčka z Mohuča alebo z Anglicka, ktorá sa vybrala – oblečená do mužských šiat a sprevádzaná svojím milencom – do Atén, kde výborne študovala, a potom sa usadila v Ríme. Tu upútala pozornosť poslucháčov svojimi prednáškami. A keďže jej život pôsobil na ľudí mravne povznášajúcim dojmom, bola napokon jednohlasne zvolená za pápeža. Jej podvod vyšiel najavo, keď na procesii z chrámu sv. Petra do Lateránu porodila v úzkej uličke medzi Koloseom a kostolom San Clemente. Tam aj umrela a bola pochovaná. Kvôli tejto hanebnej príhode sa vraj pápeži uličke úzkostlivo vyhýbali.     Zrejme z tejto kroniky sa príbeh dostal i do spomenutej knihy „Liber Pontificalis“, a tak sa potom tradícia o pápežke Johane takmer všeobecne prijímala bez námietok celé stáročia, až do 17. storočia a patrila k bežným tvrdeniam neprajníkov pápežstva ešte aj koncom 19. storočia.     Kritici pápežstva dlho využívali túto historku bez toho, aby im niekto odporoval. Dokonca približne od roku 1400 sa medzi bustami pápežov v sienskej katedrále nachádza aj podobizeň Johanky. A teológovia riešili problém, ako to bolo s pápežským primátom, keď na pápežskom stolci bola žena.     Až do polovice 16. storočia sa v katolíckych kruhoch začínajú objavovať stále častejšie kritici tejto legendy. Zvláštnosťou je, že jednoznačne ju vyvrátil nie katolík, ale protestant Francúz David Blondel, ktorý – v traktátoch, vydaných v Amsterdame v rokoch 1647 a 1657 – dokázal, že príbeh nemá žiaden historický základ a že medzi pápežmi Levom IV. a Benediktom III. ani nie je priestor, kam by sa dala vsunúť pápežka Johanka na obdobie dva a pol roka.     Ako táto legenda vznikla, sa nepodarilo uspokojivo vysvetliť. Za jej jadro sa všeobecne považuje starý rímsky ľudový príbeh, ktorý je prikrášlený a zveličený rozmanitými udalosťami a okolnosťami, ako napríklad, že rozsiahle pápežské procesie sa vyhýbali jednej úzkej uličke, v ktorej objavili sochu ženy ako kojí dieťa. Od konca 13. storočia bola tiež rozšírená povera, že pápež sa musel po zvolení podrobiť skúške, či je skutočne mužského pohlavia. K rozšíreniu legendy prispela pravdepodobne skutočnosť, že v 10. storočí sa pápeži dostali pod silný vplyv ctibažných a despotických žien, ktoré vládli Rímu.     V dnešnej dobe už nikto nepochybuje, že príbeh je úplne vymyslený. A odporcov pápežstva či katolíckej cirkvi už ani nenapadne použiť ho ako argument.

Literatúra:     1. J. N. D. Kelly: Pápeži dvoch tisícročí     2. A. Bagin: Cirkevné dejiny – stredovek