pondelok, 9. januára 2012

Katari a križiaci v Languedocu


Práve som dokončil čítanie knihy Jonathana Sumptiona s názvom The Albigensian Crusade - Albigénska križiacka výprava. Je to  poctivý kúsok dobrej popularizačnej histórie, rozprávanej úderným tempom z pôvodných zdrojov, idúci v šľapajách slávnych historikov Stevena Runcimana a Johna Julia Norwicha. Sumption je zaujímavou postavou pretože dokázal skombinovať svoju úlohu historika s tým, že je jedným z najvyššie platených kráľovských sudcov QC(Queen Counsel) (starší sudca) na londýnskej právnickej scéne. V súčasnosti pracuje na histórii storočnej vojny (vyšli už dva zväzky v rámci jednej dekády). Keď bol vydaný posledný zväzok tak pripustil, že nikdy nevidel jeho deti keďže bol stále alebo na súde či vo svojej súkromnej knižnici. Napriek jeho bohatstvu a skvelej reputácii mu toto ani v najmenšom nezávidím.
Aj napriek tomu, ako je zaneprázdený, je jeho kniha Križiacka výprava proti Albigenským skvelá. Ak sa niekto zmieňuje o kataroch a ich tragickom osude, vždy sa má za to, že to bola táto križiacka výprava, ktorá ich vyhladila. Zjavne to tak nie je. Križiacka výprava bola porazená a keď bol jej vodca, Šimon z Montfortu, zabitý pri Toulouse v r. 1218, rozpadla sa. Jeho syn, na ktorého vodcovstvo výpravy prešlo sa vrátil do severného Francúzska. V skutočnosti to bola francúzska monarchia, kto získal grófstvo v Toulouse, a to nie dobyvačným ťažením, ale výhodným sobášom. Katari boli zničení po križiackej výprave keď Raymond, gróf z Toulouse, dovolil pápežským inkvizítorom pôsobiť na jeho území. Išli po katarských svetských ochrancoch a pomaly počas celého storočia dokázali rozpliesť celú pavučinu. Posledné zvyšky katarizmu boli vidiečania z obce Montaillou obsadenej v r. 1326.
To čo bolo na albigénskej krížovej výprave čudné je že ako málo sa zdá odlišovala od vražedného konfliktu, ktorý charakterizoval život v Languedocu predtým, než sa v ňom náhle objavili križiaci. Oblasť bola spleťou drobných vládcov a šľachticov, ktorí trávili väčšinu svojho času bojovaním medzi sebou. Môžete si romanticky vykladať tento druh mužnej kultúry, ale muselo to byť takmer pekelné miesto pre život. Križiaci boli jednoducho ďalšou armádou, ktorá sa zaplietla do tohto gulášu. Oblasť v konečnom dôsledku nepoznala mier až dovtedy, keď nebola absorbovaná francúzskym kráľovstvom. Výsledkom bolo storočie bezprecedentného bohatstva a rastu predtým než Čierna smrť a storočná vojna nezdevastovala celý región v 14. storočí.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára