utorok, 10. januára 2012

Montaillou, dedina plná heréz

Klasická práca Emmanuela Le Roy Ladurieho o sociálnej histórii s názvom Montaillou, by mala byť na zozname odporúčanej literatúry každého správneho nadšenca pre dejiny. Ja keď som ju naposledy čítal som sa z nej dozvedel mnoho zaujímavého. Škoda, že jej český preklad je trochu ťažkopádny, ako je to zvykom u odborných prekladov, ale je to hodné prelúskať sa cez neho.
Témou knihy je popis vidieckeho života sedliakov v malej dedinke v Pyrenejách s názvom Montaillou v období približne od 1300 až 1330, ako sa objavujú v tzv. Furnierových inkvizičných registroch. Jacques Fournier bol miestny biskup a horlivý inkvizítor. Keďže Montaillou bola ohniskom herézy, uväznil kvôli nej väčšinu z jej obyvateľov a vyčerpávajúcim spôsobom ich podrobil výsluchom. Mnohí boli usvedčení a piati z celkového počtu 114 vyšetrovaných boli upálení na hranici. Hoci ich výpovede majú formu súdnych protokolov, historici sú presvedčení, že Furnierovi sedliaci v nich zväčša vypovedali pravdu. Pri inkvizičnom postupe ich nemučil a zapísal všetko, čo povedali, bez ohľadu na to, či sa to priamo týkalo herézy alebo nie. Výsledkom je unikátny náhľad do každodenných životov negramotných sedliakov počas stredoveku.. Najviac odhaľujúcou vecou je, že oni boli celkom podobní ako my. Pracovali tvrdo, ale dávali prednosť sedeniu v kruhu a debatám o všeličom možnom, mali svoje milostné dobrodružstvá a klebetili o nich a ich názory na náboženstvo sa rôznili, od fanatického postoja až po pozíciu ateistu. V niektorých spôsoboch správania sa boli samozrejme veľmi odlišní. Osobná hygiena nebola pre nich prioritou (hoci ženy sa navzájom medzi sebou odvšivovali a aj ich mužských proťajškov); násilie bolo normálne (ale nie tak časté ako by ste si možno mysleli) a smrť číhala doslova na každom kroku.

Heréza, ktorá postihla Montaillou bola katarizmus. Po albigénskej krížovej výprave prežívali katari v horách po niekoľko málo desaťročí. Ich vierouka bola kombináciou kresťanstva a hinduizmu. Katarský mýtus o stvorení hovorí, ako Satan počas Pádu zlákal ohromné množstvo anjelov z neba. Títo anjeli boli v hmotnom svete chytení do pasce, kde boli podrobení neustálemu cyklu smrti a znovuzrodenia. Táto metempsychoza - reinkarnácia znamenala, že ste sa mohli znovunarodiť ako zajac, pes alebo nádejne ako človek. Konečne, ak zomriete ako veriaci katar vaša duša sa vráti do neba. Katarské kňažstvo, parfaits, dokonalí, čistí, sa zdržiavali od mäsa pretože sa chceli vyhnúť jedeniu mäsa obsahujúceho dušu ich starej dobrej tety alebo deduška. Hovorili tiež o tom, že zostávajú v celibáte, hoci v ňom neboli v tomto o nič viac úspešnejší ako katolícki kňazi. Kým obyčajní katari mohli byť odsúdení do väzenia alebo na nosenie žltého kríža, ako symbolu hanby, parfait ktorý padol do rúk inkvizítorov s najväčšou pravdepodobnosťou skončil na hranici. A biskup Jacques Fournier potom čo vyčistil Pyreneje od heretikov, získal povýšenie a napokon sa stal pápežom ako Benedikt XII.
Aby som to zhrnul táto kniha je fascinujúcou štúdiou sociálnej histórie trošku zmarená len bombastickým prozaickým štýlom, za čo môže byť len ťažko zodpovedný Le Roy Ladurie.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára