sobota, 19. mája 2012

Ako si stredovekí Európania poradili s gréckym dlhom? Tak, že vyplienili ich hlavné mesto

Historici štvrtej križiackej výpravy (1202-04) v minulosti hľadali vysvetlenia, prečo sa križiaci rozhodli priplávať do hlavného mesta byzantskej ríše Konštantínopolu, namiesto aby tiahli do Egypta. Niektorí sa domnievali, že križiaci boli oklamaní benátskym dóžom resp. niektorým iným spiklencom, zatiaľčo iní argumentujú s tým, že rozhodnutie ísť a dobyť Konštantínopol bolo takmer náhodné, kde zohrali svoju úlohu nepredpovedateľné okolnosti, ktoré križiacku armádu zviedli na toto riskantné dobrodružstvo.
Avšak historik Savvas Neocleous, píše v článku v najnovšom čísle časopisu Journal of Medieval History,  že ”skutočným dôvodom pre diverznú vojenskú akciu namierenú proti Konštantínopolu v r. 1203, ktorú naplánovali Benátčania a križiaci a ich následný útok na cisárske hlavné mesto v roku 1204, bol to jednoduchší a, v ich mysliach čoraz viac ťaživý záujem: zaplatenie mimoriadne vysokých dlhov.”

1 komentár:

  1. Je známe, o aký dlh išlo?
    Myslíte, že sa dejiny budú opäť opakovať? Grécky dlh je šialený. :-)
    A dovolím si do tretice ešte jednu otázku. Ak by ste boli členom tej vojenskej výpravy a účastnili by ste sa na dobytí mesta, čo by ste si vzali z rabovačky?

    OdpovedaťOdstrániť