utorok, 22. mája 2012

Bol stredovek obdobím, kedy sa ľudia pravidelne neumývali?

O stredoveku sa veľmi často hovorí ako o období plnom špiny a zanedbanosti a že sa ľudia v ňom len zriedkavo umývali a mali tak celkovo zapáchať a mať pokazené zuby. Je to však skutočne pravda?
V skutočnosti sa stredovekí ľudia všetkých spoločenských vrstiev pravidelne denne umývali, užívali si denne kúpeľ a vysoko si cenili čistotu a hygienu. Ako v akomkoľvek období pred moderným zavedením tečúcej vrelej vody, bývali menej čistí ako sme dnes my, ale podobne ako naši starí rodičia alebo prarodičia, boli schopní sa denne umývať, udržiavať sa čistými, vysoko si ceniť čistotu a nemali radi ľudí, ktorí boli špinaví alebo smrdeli.
Väčšina ľudí v tomto období sa udržiavali v čistote denným umývaním sa v kadi s horúcou vodou. Mydlo sa poprvýkrát začalo široko používať v stredoveku (Starovekí Rimania a Gréci mydlo nepoužívali) a výrobcovia mydla mali svoje prevádzky v mnohých väčších stredovekých mestách. Zohrievanie vody pre celkový kúpeľ bol časovo náročný proces, takže kúpanie v dobe bolo menej časté, ale dokonca aj tie najnižšie vrstvy spoločnosti si užívali sedacie kade keď sa k nim dostali. Šľachta povýšila kúpele na najvyššiu úroveň luxusu s kúpaním sa vo veľkých drevených vaniach plných voňavej vody opatrenými vo vnútri sedačkami pokrytými hodvábom čo nebolo potešením len pre jedného, ale niečo také, ktoré mohli zdieľať so sexuálnymi partnermi alebo dokonca partie priateľov s vínom a jedlom v ruke, niečo podobné ako dnešné vírivky alebo tzv. jacuzzi.
Stredoveké kúpanie a jedenie (a sex)
- rukopis z pätnásteho storočia

Verejné kúpele existovali vo väčšine opevnených miest a stovky takých kúpeľov prosperovalo aj vo väčších mestách. Na južnom brehu rieky Temže bolo umiestnených stovky "parných kúpeľov" v ktorých sa stredovekí londýňania mohli zmočiť v horúcej vode, rovnako tak si pokecať, zahrať šach a užívať si s ľahkými ženami. V Paríži sa nachádzalo ešte viac takýchto kúpeľov a v Taliansku boli tak početné, že niektoré z nich sa prezentovali ako výlučne pre ženy alebo čisto pre aristokraciu, takže šľachta nemusela zdieľať vaňu spolu s remeselníkmi či sedliakmi.
Myšlienka, že ľudia v stredoveku sa neumývali je založená na mnohých mylných predstavách a mýtoch. Zaprvé, v šestnástom a znovu v osemnástom storočí, tj. po stredoveku prišli obdobia v ktorých lekári tvrdili, že kúpanie je škodlivé a v ktorých sa ľudia príliš často vyhýbali umývaniu. Ľudia pre ktorých "stredovek" zdá sa znamenal "akákoľvek iná doba staršia než 19. storočie" predpokladali, že to znamená že tieto myšlienky prevažovali aj predtým. Podruhé, kresťanskí moralisti a cirkevní predstavitelia v stredoveku často vystríhali pred prehnaným umývaním sa. Toto však bolo predovšetkým preto, že tí istí moralisti varovali pred excesmi v akejkoľvek činnosti - jedenie, sex, lov, tanec alebo dokonca v častom spovedaní sa a v prílišnej náboženskej horlivosti. Z tohto robiť záver, že tieto varovania znamenali, že nikto sa neumýval je jasný nezmysel. A nakoniec, verejné kúpele sa úzko spájali s prostitúciou. Nie je teda žiadnych pochýb, že mnoho prostitútiek ponúkalo svoje služby v kúpeľných domoch stredovekých miest a v "parných kúpeľoch" stredovekého Londýna a iných mestečiek, ktoré stáli v tesnej blízkosti vedľa najvykričanejších štvrtiach vyhradených pre bordely a jednotlivé prostitútky. Takže moralisti hromžili proti verejným kúpeľom ako semeništiam hriechu. Takže robiť z toho nesprávne závery, že to znamenalo ľudia nevyužívali kúpeľné domy je rovnako nezmyselné ako tvrdiť, že taktiež nenavštevovali vedľajšie bordely.
Skutočnosť je taká, že stredoveká literatúra oslavovala potešenie horúceho kúpeľa, stredoveká rytierska ceremónia obsahoval vonný kúpeľ pre iniciačný vstup do stavu rytierskeho, asketickí pustovníci sa pýšili neumývaním sa rovnako ako sa vystatovali že si neužívajú ďalšie často sa vyskytujúce potešenia a z toho, ako výrobcovia mydiel a prevádzkovatelia kúpeľných domov rozvíjali svoje služby jasne plynia, že stredovekí ľudia sa veľmi radi udržiavali v čistote. O názore, že mali pokazené zuby bolo taktiež preukázané archeologickým výskumom, že to je nezmysel. V období, kedy cukor bol príliš drahým luxusným tovarom a a v ktorom bola strava priemernej osoby bohatá na zeleninu, sezónne ovocie a vápnik, bol jej chrup v skutočnosti vynikajúci. Pokazenie chrupu nastalo až v šestnástom a sedemnástom storočí, keď zaplavil celú Európu lacnejší cukor dovezený zo západných Indií a spôsobil tak epidémiu zubných kazov a odporného pachu z úst.
Stredoveké francúzske príslovie ukazuje akým významným bolo umývanie sa pre potešenie z dobrého života v tomto období:
Venari, ludere, lavari, bibere! Hoc est vivere!(Loviť, hrať sa, kúpať, piť! To znamená žiť!)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára